BRATISLAVA. Na prvý pohľad to nevyzerá ako najvýhodnejšia stratégia. Pre samcov by bolo lepšie, keby sa chceli spáriť s čo najväčším počtom samíc a rozširovali tak svoje gény. Napriek tomu sa u rôznych zvierat vytvorilo pevné puto medzi samcami a samicami - monogamia.
Vedcov už dlho trápia otázky, ako a prečo táto monogamia v prírode existuje. Dvojica štúdií sa preto rozhodla preskúmať cicavce vo všeobecnosti i primáty konkrétnejšie. Biológovia chceli nájsť jasnú odpoveď, prečo monogamia vzniká.
Namiesto toho našli dve rôzne vysvetlenia: za dlhodobými partnerstvami môže byť buď snaha zabrániť zabíjaniu mláďat, alebo primálo samíc na priveľkom území.
Málo samíc
Fakty
Monogamia
Funguje pri 90 percentách druhov vtákov, ale iba pri 5 percentách cicavcov. Medzi primátmi je to 27 percent.
Objavuje sa v priebehu celej evolúcie.
Dôvodom môžu byť zabíjanie mláďat, primálo samíc na veľkom území i lepšia starostlivosť o mladé.
Monogamia je dnes bežná pri väčšine druhov vtákov. No v prípade cicavcov vytvára len veľmi málo druhov zväzky, ktoré dlhodobo pretrvávajú - dokonca aj v prípade človeka platí, že mnohé kultúry monogamiu nevyhľadávajú.
U našich najbližších zvieracích príbuzných sa však tento pomer zlepšuje. Kým monogamný je každý dvadsiaty cicavec, jediného partnera máva takmer tretina primátov.
„Monogamia je problém,“ hovorí pre denník The New York Times Dieter Lukas, spoluautor štúdie v Science. „Prečo by sa mal samec viazať len na jedinú samicu?“
Napriek tomu to príslušníci viacerých druhov robia. Lukas s Timom Cluttonom-Brockom z univerzity v Cambridge preskúmali vyše dvetisícpäťsto druhov cicavcov.
Vďaka modelom sa dokázali pozrieť takmer dve stovky miliónov rokov späť do minulosti a sledovali, ako často sa počas evolúcie objavila monogamia.
Ešte dôležitejšie však bolo nájsť jej príčinu. A model ukázal, že sa tak stalo vtedy, keď bolo málo navzájom agresívnych samíc na priveľkom území - samce si vtedy nedokázali vytvoriť a udržať väčšie skupiny samíc na párenie.
Staršie hypotézy hovorili o troch možných príčinách monogamie. Prvou je práve málo samíc na priveľkom území, druhou by mohla byť lepšia starostlivosť o mladé. Treťou možnosťou je snaha zabrániť vraždám mláďat inými samcami. A práve na túto možnosť ukazuje výskum v magazíne PNAS.
Zabíjanie mláďat?
„Naša analýza jasne ukazuje, že infanticída, zabíjanie mláďat je spúšťačom monogamie medzi primátmi,“ zdôrazňuje pre magazín Science Christopher Opie z londýnskej University College.
Pomocou moderných štatistických nástrojov skúmal viac ako dve stovky primátov a dokázal tak vytvoriť akýsi evolučný strom pokrývajúci takmer 80 miliónov rokov. Zistil, že zo všetkých hypotéz jedine zabíjanie mláďat predchádzalo vytvoreniu sociálnej monogamie - ostatné prejavy sa objavili až následne.
„Myslím, že sa musíme dať dokopy s Opieom, aby sme to vyriešili,“ komentoval pre Nature napokon rôzne výsledky štúdií Clutton-Brock.
Rôzne závery výskumov by však mohli naznačovať, že pri rôznych druhoch zvierat sa monogamia vytvorila z rôznych dôvodov. Ale i to, že jedna, či dokonca obe štúdie sa mýlia. Odborníci chcú preto oba výskumy preveriť.
