WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď pokusnú myš vložili do bludiska, ustrnula, zostala stáť na mieste a začala sa triasť. V hlave sa jej objavila spomienka, ktorá práve toto miesto spájala s bolesťou. Prirodzená reakcia pri očakávaní nepríjemných udalostí však tentoraz nebola na mieste. Experimentálny hlodavec v bludisku nikdy nič zlé nezažil.
Vedcom sa totiž do mozgu myši podarilo vložiť falošnú spomienku na čosi, čo myš nikdy neprekonala. Ukázali, že pamäť si nezvykne predstavovať minulosť len lepšiu, než bola naozaj. Ale možno ňou aj vedome a na bunkovej úrovni zvonka manipulovať.
Dve bludiská
Fenomén falošných spomienok je známy. Mávame napríklad pocit, že sme kedysi dávno prežili nejakú udalosť - v skutočnosti nám však o nej iba niekto rozprával či sme ju videli na fotografiách, alebo vo filme. Neurobiológovia však teraz začínajú tomuto javu rozumieť.
„Je tu a je vidieť, že funguje,“ hovorí pre magazín Science nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu Susumu Tonegawa. Práve jeho tím experimentoval s myšami. „Lenže mechanizmus v mozgu, ktorý je za týmito falošnými spomienkami, poznáme iba málo.“
V prvý deň preto poslali vedci geneticky modifikované pokusné zviera do bludiska s tlmeným červeným svetlom. Následne sa aktivovali niektoré bunky mozgu a vďaka genetickému zásahu mohli niektoré neuróny vytvoriť proteíny citlivé na svetlo. Poslúžili ako označenie aktívnych buniek.
Na druhý deň poslali hlodavca do iného bludiska, kde dostával jemné elektrické rany - zároveň však biológovia pomocou modrého svetla reaktivovali označené bunky v hipokampe z minulého dňa. Práve hipokampus je kľúčový v prenose informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti.
Tonegawov tím dúfal, že v myšiach vytvoria falošné spomienky medzi bolesťou a prvým bludiskom, v ktorom v skutočnosti hlodavce nezažili nič nepríjemné. Podľa štúdie v Science sa to naozaj podarilo - keď myš vložili do prvého bludiska, ustrnula strachom.
Falošná spomienka
Vedci tvrdia, že aj keď ich pokus potvrdil vytvorenie falošných spomienok, netušia, čo hlodavce prežívali počas ožarovania mozgu. To by malo byť ďalšou fázou výskumu. No už teraz naznačili, aký bunkový mechanizmus sa za fenoménom môže ukrývať.
„Ľudia sú tiež zvieratá s veľkou predstavivosťou,“ dodáva pre BBC Tonegawa. „Rovnako ako v prípade našej myšky, nepríjemnú alebo príjemnú udalosť možno spojiť s minulou skúsenosťou. A vytvorí sa falošná spomienka.“
