Takmer každý rok sa v médiách šíri poplašná správa, že ďalšia doba ľadová je na spadnutie a že ju spôsobí nezvyčajne nízka aktivita Slnka v nasledujúcom období.
Žiaľ, niektorí to ženú ešte ďalej a tvrdia, že obdobie veľkého chladu príde už v roku 2014. Pre tých z vás, ktorí tieto správičky považujete za pravdivé, mám jednoduchú odpoveď – rozhodne tomu neverte.
Aktivitu našej domovskej hviezdy síce ďaleko do budúcnosti predpovedať nedokážeme, no existuje len veľmi malá pravdepodobnosť, že ďalšie maximum slnečnej aktivity okolo roku 2022 až 2023 nepríde.
V prípade, že by k tomu nakoniec aj došlo a nízka aktivita Slnka by pretrvala niekoľko desaťročí, našu planétu by to nijak zvlášť neochladilo. Ak niekto dokonca očakáva, že by to pomohlo vykompenzovať otepľujúci účinok skleníkových plynov a zvrátilo tak smer klimatickej zmeny, sklamem vás.
Globálna teplota by ani v prípade dlhšieho obdobia pokojného Slnka, podobného tomu zo 17. storočia a nápadne sa prekrývajúceho s malou dobou ľadovou, nepoklesla o viac ako 0,3 °C. A to ani za predpokladu, že by došlo k veľkým sopečným erupciám.
Porovnajte si to teraz s tým o koľko sa Zem oteplila doteraz (0,8 °C) a o koľko sa oteplí do konca 21. storočia (3,7-4,5 °C).
A pokiaľ ide o dobu ľadovú, ktorá skončila pred desaťtisíc rokmi, jej spúšťačom nebude určite Slnko, ale naopak naša planéta. Stačí, aby došlo len k malej zmene jej obežnej dráhy a ochladeniu severnej pologule v lete, a ľadovce v severnej Kanade, Grónsku a v Arktíde sa začnú opäť zväčšovať.
Dnes ale vieme, že k tomu nedôjde skôr ako za desaťtisíc rokov a ak bude človek aj naďalej využívať fosílne palivá ako doposiaľ, je celkom možné, že k tomu nedôjde ani za 130-tisíc rokov.
Doby ľadovej sa skutočne obávať nemusíme. Čo by nám ale malo robiť väčšie starosti, je mimoriadne teplý interglaciál, ktorý z veľkej časti máme ešte len pred sebou.
Autor: Jozef Pecho, klimatológ
