PARÍŽ, BRATISLAVA. Trvalo to dve až štyri hodiny. Jean-Michel Claverie a Chantal Abergelová vzali vo svojom laboratóriu pokusné meňavky, drobné jednobunkové organizmy pripomínajúcu machuľu s viacerými panôžkami, a potom ich nakazili.
Poslali na ne záhadné čudá, objekty, ktoré objavili na rôznych miestach sveta. Jadrá meňaviek sa začali postupne meniť, a keď améby konečne zomreli, z každej vyrazila stovka nových vírusov.
Presnejšie, možno to boli vírusy. Vedci totiž skúmali tvory, ktoré sa tak málo podobajú na čokoľvek známe vo svete, že to môže byť pokojne nový druh života na planéte. Tieto objekty nazvali pandoravírusmi.
Obrovské vírusy
Fakty
Pandoravírusy
Má zhruba jeden mikrometer, tisícinu milimetra.
Obsahuje viac ako dvetisícpäťsto génov, 93 percent z nich veda nepozná.
Pravdepodobne vznikli z bunkových organizmov, ktoré už nežijú.
Vírus býva malý, jednoduchý a zákerný. Rozšírená predstava možno ešte dodá, že v porovnaní s baktériami sú vírusy, tieto záhadné tvory potácajúce sa medzi živým a neživým svetom primitívne – majú veľmi málo génov.
Sú to jednoducho parazity, ktoré si nedokážu vytvoriť vlastnú energiu, nerastú, ani sa samy nedelia. Potrebujú nejakú bunku, hostiteľa, ktorého napadnú, prakticky ukradnú jeho vnútorné mechanizmy a vytvoria si kópie samého seba. Hostiteľa pritom občas zabijú.
Takáto predstava platila od tridsiatych rokov minulého storočia. No zhruba pred desiatimi rokmi si odborníci začali všímať čosi, čo vírusy svojím fungovaním nápadne pripomínalo, no zároveň to bývalo na pomery mikrosveta obrovské, často ako samotné mikróby. A nielenže to nemalo DNA baktérií, ešte väčšou záhadou bolo, že na rozdiel od bežných vírusov to malo stovky génov – pričom taká chrípka ich má zhruba desať.
„Keď sa ľudia pozerajú na bunky a keď vidia veci, ktoré nemajú správnu veľkosť alebo vlastnosti, jednoducho nepremýšľajú o vírusoch,“ vysvetľujú podľa magazínu National Geographic Claverie a Abergelová. „Predstavujú si, že to je nejaká čudná baktéria.“
Evoluční biológovia z francúzskej univerzity Aix-Marseille sa však už pred rokmi rozhodli, že budú stopovať práve podobné zvláštne tvory.
V roku 2011 tak v čílskej vode našli taký, ktorý mal viac ako tisíc génov. A teraz v týchto vzorkách vedci objavili dokonca taký, čo mal viac ako dvetisícpäťsto génov. Navyše, nebol jediný. Podľa štúdie v magazíne Science sa podobný nachádzal aj vo vzorkách z Austrálie. Dostali označenie pandoravírusy.
Neznáme gény
Predpokladá sa, že na prvé pandoravírusy mohli vedci naraziť už dávno. O známom prípade sa vie spred trinástich rokov, výskumníci však vtedy netušili, že mohli urobiť zásadný objav. Pokus o kultiváciu v laboratóriu totiž zlyhal, keďže to vôbec neboli baktérie.
„Pritom ide o veľký objav,“ zdôrazňuje pre magazín Nature virologička Christelle Desnuesová. „Zásadným spôsobom rozširuje naše chápanie komplexnosti obrovských vírusov a potvrdzuje ich rôznorodosť, ktorú vlastne dodnes poriadne nepoznáme.“
Claverie a Abergelová totiž zistili, že veda sa dosiaľ stretla iba so siedmimi percentami génov, ktoré nesú pandoravírusy. Väčšina je úplne neznáma a netušíme, čo a prečo kódujú.
Odborníci predpokladajú, že zvláštne vírusy sa mohli kedysi dávno vyvinúť z buniek. Možno niekedy pred miliardami rokov odhodili všetko, čo nebolo pre ich existenciu nevyhnutné. Zostala im veľkosť baktérií, no už nie vlastnosti, ktoré dnes baktérie majú - výsledkom je špecifický hybrid.
„Veríme, že sme otvorili Pandorinu skrinku,“ dodáva aj podľa New York Times Claverie. „Nie preto, že by boli pre človeka hrozbou, ale skôr pre staré dogmy o vírusoch.“
