Vedci objavili záhadný a obrovský supervírus

Sú tisícnásobne väčšie ako vírus chrípky. Pandoravírusy zrejme vznikli veľmi dávno a z buniek.

Tmavý kruhový útvar je pandoravírus v amébe.Tmavý kruhový útvar je pandoravírus v amébe.(Zdroj: Ch. Abergel/Jean-Michel Claverie)

PARÍŽ, BRATISLAVA. Trvalo to dve až štyri hodiny. Jean-Michel Claverie a Chantal Abergelová vzali vo svojom laboratóriu pokusné meňavky, drobné jednobunkové organizmy pripomínajúcu machuľu s viacerými panôžkami, a potom ich nakazili.

Poslali na ne záhadné čudá, objekty, ktoré objavili na rôznych miestach sveta. Jadrá meňaviek sa začali postupne meniť, a keď améby konečne zomreli, z každej vyrazila stovka nových vírusov.

Presnejšie, možno to boli vírusy. Vedci totiž skúmali tvory, ktoré sa tak málo podobajú na čokoľvek známe vo svete, že to môže byť pokojne nový druh života na planéte. Tieto objekty nazvali pandoravírusmi.

Obrovské vírusy

Fakty
Pandoravírusy

Má zhruba jeden mikrometer, tisícinu milimetra.

Obsahuje viac ako dvetisícpäťsto génov, 93 percent z nich veda nepozná.

Pravdepodobne vznikli z bunkových organizmov, ktoré už nežijú.

Vírus býva malý, jednoduchý a zákerný. Rozšírená predstava možno ešte dodá, že v porovnaní s baktériami sú vírusy, tieto záhadné tvory potácajúce sa medzi živým a neživým svetom primitívne – majú veľmi málo génov.

Sú to jednoducho parazity, ktoré si nedokážu vytvoriť vlastnú energiu, nerastú, ani sa samy nedelia. Potrebujú nejakú bunku, hostiteľa, ktorého napadnú, prakticky ukradnú jeho vnútorné mechanizmy a vytvoria si kópie samého seba. Hostiteľa pritom občas zabijú.

Takáto predstava platila od tridsiatych rokov minulého storočia. No zhruba pred desiatimi rokmi si odborníci začali všímať čosi, čo vírusy svojím fungovaním nápadne pripomínalo, no zároveň to bývalo na pomery mikrosveta obrovské, často ako samotné mikróby. A nielenže to nemalo DNA baktérií, ešte väčšou záhadou bolo, že na rozdiel od bežných vírusov to malo stovky génov – pričom taká chrípka ich má zhruba desať.

„Keď sa ľudia pozerajú na bunky a keď vidia veci, ktoré nemajú správnu veľkosť alebo vlastnosti, jednoducho nepremýšľajú o vírusoch,“ vysvetľujú podľa magazínu National Geographic Claverie a Abergelová. „Predstavujú si, že to je nejaká čudná baktéria.“

Evoluční biológovia z francúzskej univerzity Aix-Marseille sa však už pred rokmi rozhodli, že budú stopovať práve podobné zvláštne tvory.

V roku 2011 tak v čílskej vode našli taký, ktorý mal viac ako tisíc génov. A teraz v týchto vzorkách vedci objavili dokonca taký, čo mal viac ako dvetisícpäťsto génov. Navyše, nebol jediný. Podľa štúdie v magazíne Science sa podobný nachádzal aj vo vzorkách z Austrálie. Dostali označenie pandoravírusy.

Neznáme gény

Predpokladá sa, že na prvé pandoravírusy mohli vedci naraziť už dávno. O známom prípade sa vie spred trinástich rokov, výskumníci však vtedy netušili, že mohli urobiť zásadný objav. Pokus o kultiváciu v laboratóriu totiž zlyhal, keďže to vôbec neboli baktérie.

„Pritom ide o veľký objav,“ zdôrazňuje pre magazín Nature virologička Christelle Desnuesová. „Zásadným spôsobom rozširuje naše chápanie komplexnosti obrovských vírusov a potvrdzuje ich rôznorodosť, ktorú vlastne dodnes poriadne nepoznáme.“

Claverie a Abergelová totiž zistili, že veda sa dosiaľ stretla iba so siedmimi percentami génov, ktoré nesú pandoravírusy. Väčšina je úplne neznáma a netušíme, čo a prečo kódujú.

Odborníci predpokladajú, že zvláštne vírusy sa mohli kedysi dávno vyvinúť z buniek. Možno niekedy pred miliardami rokov odhodili všetko, čo nebolo pre ich existenciu nevyhnutné. Zostala im veľkosť baktérií, no už nie vlastnosti, ktoré dnes baktérie majú - výsledkom je špecifický hybrid.

„Veríme, že sme otvorili Pandorinu skrinku,“ dodáva aj podľa New York Times Claverie. „Nie preto, že by boli pre človeka hrozbou, ale skôr pre staré dogmy o vírusoch.“

DOI: 10.1126/science.1239181

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  2. Štefánka by Pulitzer
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  7. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  8. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  10. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  1. Na Slovensku sa vydáva najviac učiteľských preukazov
  2. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  6. Konferencia - EU support for research
  7. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  8. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  10. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 24 507
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 17 721
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 8 916
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 6 940
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 6 437
  6. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 5 283
  7. Štefánka by Pulitzer 5 172
  8. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 4 340
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 538
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 948