Vedci objavili záhadný a obrovský supervírus

Sú tisícnásobne väčšie ako vírus chrípky. Pandoravírusy zrejme vznikli veľmi dávno a z buniek.

Tmavý kruhový útvar je pandoravírus v amébe.(Zdroj: Ch. Abergel/Jean-Michel Claverie)

PARÍŽ, BRATISLAVA. Trvalo to dve až štyri hodiny. Jean-Michel Claverie a Chantal Abergelová vzali vo svojom laboratóriu pokusné meňavky, drobné jednobunkové organizmy pripomínajúcu machuľu s viacerými panôžkami, a potom ich nakazili.

Poslali na ne záhadné čudá, objekty, ktoré objavili na rôznych miestach sveta. Jadrá meňaviek sa začali postupne meniť, a keď améby konečne zomreli, z každej vyrazila stovka nových vírusov.

Presnejšie, možno to boli vírusy. Vedci totiž skúmali tvory, ktoré sa tak málo podobajú na čokoľvek známe vo svete, že to môže byť pokojne nový druh života na planéte. Tieto objekty nazvali pandoravírusmi.

Obrovské vírusy

Fakty
Pandoravírusy

Má zhruba jeden mikrometer, tisícinu milimetra.

Obsahuje viac ako dvetisícpäťsto génov, 93 percent z nich veda nepozná.

Pravdepodobne vznikli z bunkových organizmov, ktoré už nežijú.

Vírus býva malý, jednoduchý a zákerný. Rozšírená predstava možno ešte dodá, že v porovnaní s baktériami sú vírusy, tieto záhadné tvory potácajúce sa medzi živým a neživým svetom primitívne – majú veľmi málo génov.

Sú to jednoducho parazity, ktoré si nedokážu vytvoriť vlastnú energiu, nerastú, ani sa samy nedelia. Potrebujú nejakú bunku, hostiteľa, ktorého napadnú, prakticky ukradnú jeho vnútorné mechanizmy a vytvoria si kópie samého seba. Hostiteľa pritom občas zabijú.

Takáto predstava platila od tridsiatych rokov minulého storočia. No zhruba pred desiatimi rokmi si odborníci začali všímať čosi, čo vírusy svojím fungovaním nápadne pripomínalo, no zároveň to bývalo na pomery mikrosveta obrovské, často ako samotné mikróby. A nielenže to nemalo DNA baktérií, ešte väčšou záhadou bolo, že na rozdiel od bežných vírusov to malo stovky génov – pričom taká chrípka ich má zhruba desať.

„Keď sa ľudia pozerajú na bunky a keď vidia veci, ktoré nemajú správnu veľkosť alebo vlastnosti, jednoducho nepremýšľajú o vírusoch,“ vysvetľujú podľa magazínu National Geographic Claverie a Abergelová. „Predstavujú si, že to je nejaká čudná baktéria.“

Evoluční biológovia z francúzskej univerzity Aix-Marseille sa však už pred rokmi rozhodli, že budú stopovať práve podobné zvláštne tvory.

V roku 2011 tak v čílskej vode našli taký, ktorý mal viac ako tisíc génov. A teraz v týchto vzorkách vedci objavili dokonca taký, čo mal viac ako dvetisícpäťsto génov. Navyše, nebol jediný. Podľa štúdie v magazíne Science sa podobný nachádzal aj vo vzorkách z Austrálie. Dostali označenie pandoravírusy.

Neznáme gény

Predpokladá sa, že na prvé pandoravírusy mohli vedci naraziť už dávno. O známom prípade sa vie spred trinástich rokov, výskumníci však vtedy netušili, že mohli urobiť zásadný objav. Pokus o kultiváciu v laboratóriu totiž zlyhal, keďže to vôbec neboli baktérie.

„Pritom ide o veľký objav,“ zdôrazňuje pre magazín Nature virologička Christelle Desnuesová. „Zásadným spôsobom rozširuje naše chápanie komplexnosti obrovských vírusov a potvrdzuje ich rôznorodosť, ktorú vlastne dodnes poriadne nepoznáme.“

Claverie a Abergelová totiž zistili, že veda sa dosiaľ stretla iba so siedmimi percentami génov, ktoré nesú pandoravírusy. Väčšina je úplne neznáma a netušíme, čo a prečo kódujú.

Odborníci predpokladajú, že zvláštne vírusy sa mohli kedysi dávno vyvinúť z buniek. Možno niekedy pred miliardami rokov odhodili všetko, čo nebolo pre ich existenciu nevyhnutné. Zostala im veľkosť baktérií, no už nie vlastnosti, ktoré dnes baktérie majú - výsledkom je špecifický hybrid.

„Veríme, že sme otvorili Pandorinu skrinku,“ dodáva aj podľa New York Times Claverie. „Nie preto, že by boli pre človeka hrozbou, ale skôr pre staré dogmy o vírusoch.“

DOI: 10.1126/science.1239181

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  2. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  3. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  4. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  5. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  6. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  7. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  8. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  10. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 510
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 298
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 820
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 694
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 784
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 400
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 176
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 681
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 142
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 641

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov, debatujeme o ňom do omrzenia v čase robotizácie a editovania ľudského genómu, v čase, keď máme šance aj na lepšiu budúcnosť.

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade pracujú.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop