Predkovia človeka vraždili, neviedli veľké vojny

Jednoduchí lovci a zberači sú skôr mierumilovní. Vojny bývali medzi cudzími skupinami výnimočné.

Máme vojny spoločné so zvieratami alebo sme ich vynašli?(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

BRATISLAVA. Je to akýsi démon v nás. Niečo, čo si v sebe nesieme ešte z čias, keď človek ani nebol človekom. Čosi, čo máme spoločné s našimi najbližšími zvieracími príbuznými, akýsi čudný druh agresivity, bezhlavého nutkania zaútočiť a zabiť. Výsledkom sú bitky a vojny, ktoré má človek zakódované niekde hlboko v sebe.

Takúto predstavu o prírodnej podstate človeka majú nielen niektoré náboženstvá, ale aj mnoho antropológov. Že človek má už niekde v sebe zabudované predpoklady i nutkanie pre potenciálne smrtiaci boj.

Nová kontroverzná štúdia v magazíne Science však teraz tvrdí opak. Ak sa totiž poriadne pozriete na relatívne primitívne skupiny lovcov a zberačov, veľké konflikty sú medzi nimi veľmi zriedkavé. Platí to dokonca aj o šimpanzoch, ak nie sú vystavené tlaku zvonka.

Vraždy áno, vojny nie

Fakty
Vojny

Stopy po rozsiahlej násilnej smrti sú staršie ako dvanásťtisíc rokov.

Od vzniku mestských štátov je vojna pravidelným javom.

Najviac obetí zrejme mala druhá svetová vojna.

Vedci sa už roky sporia, či vojnu má človek takpovediac v génoch. A či rozsiahle boje viedli už naši dávni predkovia, alebo sú veľké vojny až výsledkom „civilizovanej“ spoločnosti.

Archeologické dôkazy sú v tomto prípade nejednoznačné a len veľmi ťažko sa z nich dá určiť, čo bolo príčinou zabíjania. Sledovanie primitívnych spoločenstiev zase prinieslo rôzne výsledky, navyše sa antropológovia len ťažko dostanú k takým, ktoré by sa ešte nestretli s ľuďmi zvonku - a nemali tak dobrý dôvod nenávidieť prišelcov.

„Väčšina z nás predpokladá, že vojna je starodávna,“ píšu preto v Science Douglas Fry a Patrik Soderberg. „Že je to súčasť ľudskej podstaty. Takéto vnímanie má silný vplyv na to, ako fungujú dnešné spoločnosti.“

Dvojica z fínskej univerzity Abo Akademi sa preto rozhodla, že preskúma viac ako dvadsiatku rôznych skupín lovcov a zberačov a údaje o týchto skupinách pochádzali zo súčasnosti i zo sedemnásteho storočia.

Vedci následne zistili, že s výnimkou jedného extrémne agresívneho kmeňa - austrálskych pôvodných obyvateľov Tiwi - bola vojna, teda zabíjanie medzi cudzími skupinami, vlastne veľmi nepravdepodobnou príčinou úmrtia.

Naopak, skupiny boli skôr mierumilovné a ak už došlo k násilnej smrti, bolo to čosi, čo by sme v modernej spoločnosti nazvali vraždou. Príčinou bývali spory o ženu, majetok či pomsta.

„Ak sa pozriete na tieto skupiny, zistíte, že skôr spolupracovali,“ zdôrazňuje podľa magazínu Wired Fry. „Samozrejme, boli tu vraždy, ale vo všeobecnosti spolu ľudia skôr vychádzali.“

Pod vonkajším tlakom

Vedci si myslia, že mýtus môže panovať aj o výbojnej povahe šimpanzov.

Aj keď výskum primátov z Tanzánie podľa magazínu Time opisuje čosi, čo pripomína vojnu - s kanibalizmom, zabíjaním mláďat a medziskupinovými bitkami - sledovanie našich príbuzných z Konga podobné správanie neukázalo, skôr naopak.

Kľúčovým rozdielom bolo, že kým konžské šimpanzy mali relatívny pokoj, v Tanzánii čelili rozsiahlemu odlesňovaniu, a teda príliš veľkému počtu jedincov na stále sa zmenšujúce zdroje.

Aj keď nie všetci odborníci s výsledkami novej štúdie súhlasia, môže naznačovať, že veľké konflikty nemusia byť v našej biologickej povahe. A skôr súvisia s novými okolnosťami, ktoré sa objavili po neolitickej revolúcii.

Vtedy začali byť dobré dôvody nielen chrániť, ale výbojmi aj získavať - napríklad uskladnenú potravu. Významným prvkom bolo aj vytvorenie komplexnejších a hierarchizovaných kultúr.

V takom prípade by platilo, že vojna nie je v nás – vojny si ľudstvo z rôznych dôvodov vytvorilo. Z pohľadu prírodnej vedy je potom zaujímavé iba zistiť, či sa takéto správanie spoločnostiam vypláca.

DOI: 10.1126/science.1235675

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  2. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  3. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  6. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  7. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  8. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  10. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 018
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 552
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 559
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 260
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 917
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 724
  7. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 390
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 300
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 569
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 3 122

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

PRIMÁR

S vekom lekára môže stúpať aj počet úmrtí pacientov

Lekárom nad šesťdesiat úmrtnosť pacientov stúpla.

Neprehliadnite tiež

Antarktída môže byť v budúcnosti zelená, naznačuje štúdia

Rekordné teplotné zmeny v minulom storočí podstatne zrýchlili rast machov.

Umelá inteligencia a laser. Vytvorili múdru hračku pre mačky

Felik chce zabávať zvieratá, ktoré zostali samy doma.

Objavili ďalšie gény inteligencie. Môžu viesť k liekom na zlepšenie IQ

Rovnaké gény súvisia aj s dlhovekosťou a autizmom.

Natiahnuté aj preliačené. Samsung chce displeje ohýbať v dvoch smeroch

Samsung má nápad, ako zmeniť svet zobrazovacích panelov. Dostanú nové vlastnosti.