Predkovia človeka vraždili, neviedli veľké vojny

Jednoduchí lovci a zberači sú skôr mierumilovní. Vojny bývali medzi cudzími skupinami výnimočné.

Máme vojny spoločné so zvieratami alebo sme ich vynašli?(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

BRATISLAVA. Je to akýsi démon v nás. Niečo, čo si v sebe nesieme ešte z čias, keď človek ani nebol človekom. Čosi, čo máme spoločné s našimi najbližšími zvieracími príbuznými, akýsi čudný druh agresivity, bezhlavého nutkania zaútočiť a zabiť. Výsledkom sú bitky a vojny, ktoré má človek zakódované niekde hlboko v sebe.

Takúto predstavu o prírodnej podstate človeka majú nielen niektoré náboženstvá, ale aj mnoho antropológov. Že človek má už niekde v sebe zabudované predpoklady i nutkanie pre potenciálne smrtiaci boj.

Nová kontroverzná štúdia v magazíne Science však teraz tvrdí opak. Ak sa totiž poriadne pozriete na relatívne primitívne skupiny lovcov a zberačov, veľké konflikty sú medzi nimi veľmi zriedkavé. Platí to dokonca aj o šimpanzoch, ak nie sú vystavené tlaku zvonka.

Vraždy áno, vojny nie

Fakty
Vojny

Stopy po rozsiahlej násilnej smrti sú staršie ako dvanásťtisíc rokov.

Od vzniku mestských štátov je vojna pravidelným javom.

Najviac obetí zrejme mala druhá svetová vojna.

Vedci sa už roky sporia, či vojnu má človek takpovediac v génoch. A či rozsiahle boje viedli už naši dávni predkovia, alebo sú veľké vojny až výsledkom „civilizovanej“ spoločnosti.

Archeologické dôkazy sú v tomto prípade nejednoznačné a len veľmi ťažko sa z nich dá určiť, čo bolo príčinou zabíjania. Sledovanie primitívnych spoločenstiev zase prinieslo rôzne výsledky, navyše sa antropológovia len ťažko dostanú k takým, ktoré by sa ešte nestretli s ľuďmi zvonku - a nemali tak dobrý dôvod nenávidieť prišelcov.

„Väčšina z nás predpokladá, že vojna je starodávna,“ píšu preto v Science Douglas Fry a Patrik Soderberg. „Že je to súčasť ľudskej podstaty. Takéto vnímanie má silný vplyv na to, ako fungujú dnešné spoločnosti.“

Dvojica z fínskej univerzity Abo Akademi sa preto rozhodla, že preskúma viac ako dvadsiatku rôznych skupín lovcov a zberačov a údaje o týchto skupinách pochádzali zo súčasnosti i zo sedemnásteho storočia.

Vedci následne zistili, že s výnimkou jedného extrémne agresívneho kmeňa - austrálskych pôvodných obyvateľov Tiwi - bola vojna, teda zabíjanie medzi cudzími skupinami, vlastne veľmi nepravdepodobnou príčinou úmrtia.

Naopak, skupiny boli skôr mierumilovné a ak už došlo k násilnej smrti, bolo to čosi, čo by sme v modernej spoločnosti nazvali vraždou. Príčinou bývali spory o ženu, majetok či pomsta.

„Ak sa pozriete na tieto skupiny, zistíte, že skôr spolupracovali,“ zdôrazňuje podľa magazínu Wired Fry. „Samozrejme, boli tu vraždy, ale vo všeobecnosti spolu ľudia skôr vychádzali.“

Pod vonkajším tlakom

Vedci si myslia, že mýtus môže panovať aj o výbojnej povahe šimpanzov.

Aj keď výskum primátov z Tanzánie podľa magazínu Time opisuje čosi, čo pripomína vojnu - s kanibalizmom, zabíjaním mláďat a medziskupinovými bitkami - sledovanie našich príbuzných z Konga podobné správanie neukázalo, skôr naopak.

Kľúčovým rozdielom bolo, že kým konžské šimpanzy mali relatívny pokoj, v Tanzánii čelili rozsiahlemu odlesňovaniu, a teda príliš veľkému počtu jedincov na stále sa zmenšujúce zdroje.

Aj keď nie všetci odborníci s výsledkami novej štúdie súhlasia, môže naznačovať, že veľké konflikty nemusia byť v našej biologickej povahe. A skôr súvisia s novými okolnosťami, ktoré sa objavili po neolitickej revolúcii.

Vtedy začali byť dobré dôvody nielen chrániť, ale výbojmi aj získavať - napríklad uskladnenú potravu. Významným prvkom bolo aj vytvorenie komplexnejších a hierarchizovaných kultúr.

V takom prípade by platilo, že vojna nie je v nás – vojny si ľudstvo z rôznych dôvodov vytvorilo. Z pohľadu prírodnej vedy je potom zaujímavé iba zistiť, či sa takéto správanie spoločnostiam vypláca.

DOI: 10.1126/science.1235675

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 107
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 827
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 192
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 404
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 702
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 520
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 192
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 738
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 444
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 681

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop