LONDÝN, BRATISLAVA. Sú to dva milióny ľudí ročne. A za ich smrť nemôže nejaká infekčná choroba alebo prírodná katastrofa, dôvodom je znečistené ovzdušie.
Problémom sú tuhé mikročastice v prostredí znečistenom výfukovými plynmi z áut, splodinami z tepelných elektrární či napríklad dymom z vykurovania uhlím. Prenikajú hlboko do pľúc a spôsobujú rakovinu či iné respiračné choroby.
Mikročastice a ozón
Vedci sledovali, ako podobné kúsky v atmosfére fungujú. Podľa štúdie v magazíne Environmental Research Letters študovali koncentrácie ozónu a tuhých mikročastíc pri znečistení ovzdušia v rokoch 1850, keď sa začala priemyselná revolúcia, a v roku 2000.
Epidemiologické štúdie následne použili na určenie toho, ako koncentrácia znečistenia ovzdušia ovplyvnila úmrtnosť na celom svete.
„K mnohým týmto úmrtiam dochádza najmä vo východnej a južnej Ázii, kde je vysoký počet obyvateľov a silno znečistené ovzdušie,“ zdôrazňuje podľa denníka Guardian Jason West z americkej univerzity v Severnej Karolíne.
Výskum tiež zistil, že ďalších približne 470-tisíc ľudí ročne zomrie v dôsledku vysokej úrovne ozónu, ktorý vzniká ako dôsledok reakcie výfukových plynov a kyslíka.
Ovzdušie sa zhorší
Štúdia tiež ukázala, že hoci zmena klímy môže zhoršiť vplyv znečistenia ovzdušia, výraznejšie nezvyšuje úmrtnosť ľudí.
Podobné procesy majú za následok ani nie dvetisíc úmrtí ročne v dôsledku ozónu a čosi cez dvetisíc úmrtí v dôsledku tuhých mikročastíc v ovzduší.
„Veľmi málo štúdií sa pokúsilo zistiť vplyv minulých zmien klímy na kvalitu ovzdušia a zdravie,“ dodáva West. „Zistili sme, že dôsledky zmeny klímy v minulosti sú malou súčasťou celkového vplyvu znečisteného ovzdušia.“
Odborníci pritom tvrdia, že kvalita ovzdušia sa bude rokmi postupne naďalej zhoršovať. Do polovice storočia by dokonca mohla byť najčastejšou príčinou úmrtí, ktoré nejako súvisia so životným prostredím.
