DUBLIN, BRATISLAVA. Je to jeden z najdlhších experimentov, aké dnes vedci robia. Takmer sedemdesiat rokov museli fyzici čakať, kým v ich dublinskom laboratóriu kamera konečne zachytí pád kvapky smoly.
Mali šťastie, ich kolegovia z Austrálie totiž v roku 2000 vypli snímanie práve v okamihu, keď sa tento extrémne zriedkavý jav odohral.
Výnimočná udalosť
Vedci celý pokus nachystali už v polovici štyridsiatych rokov. Podľa magazínu Nature chceli lepšie preskúmať viskozitu bitúmenu, prírodného asfaltu, ktorý sa pri bežnej teplote javí ako tuhá látka. V skutočnosti však extrémne pomaly tečie.
„Všetci sme takí vzrušení,“ komentoval to Shane Bergin, ktorý s tímom experiment v poslednom čase sledoval. „S kolegami môžeme diskutovať o mechanike odtrhnutia i o otázke viskozity.“
Prečo írsky experiment počas druhej svetovej vojny vznikol, nie je úplne jasné. Predpokladá sa, že mal verejnosti ukázať niektoré nezvyčajné vlastnosti naoko bežných látok. Fyzici sa ním znovu začali zaoberať tento rok v apríli a nainštalovali k nemu kameru, ktorá pomalý pohyb kvapky sledovala. Padla minulý týždeň.
Tečie sklo?
Podobné pokusy môžu vyzerať neprakticky. V skutočnosti nám však hovoria čosi o základných vlastnostiach sveta okolo nás.
Istý čas sa vedci napríklad domnievali, že sklo nemusí byť pevné, ale v skutočnosti kvapalina, ktorá sa pohybuje extrémne pomaly, podobne ako bitúmen.
Naznačovali to napríklad sklá dávnych kostolov, ktoré sú naspodku hrubšie. Napokon sa však ukázalo, že to asi nebude pravda a sklo je naozaj pevné.
