BRATISLAVA. Internet je v Európe z pohľadu bežného používateľa relatívne slobodný (nevravíme o špehovaní). Cenzurujú sa zvyčajne iba extrémistické stránky a detská pornografia.
Vo svete to vždy neplatí. V nedemokratických režimoch sa ľudia snažia komunikovať so slobodným svetom a medzi sebou podobne, ako to robili disidenti pred rokom 1989 za železnou oponou.
Pevné linky však nahradili mobilné telefóny a VoIP, rozhlas a televíziu internet a sociálne siete. Napríklad v Iráne sa na Twitter nepripojíte vôbec, pričom to vonkoncom nie je zaostalá krajina.
V Číne, Sýrií, Kube, Vietname alebo v Saudskej Arábií je internet cenzúrovaný. Kto sa chce pripojiť na zahraničné servery a sociálne siete, koná protištátnu činnosť.
VPN a Tor
Existuje niekoľko spôsobov, ako urobiť svoje pripojenie odolným voči sledovaniu a štátnym zákazom. Zo skúseností ľudí, ktorí už v Číne boli, vieme, že na oklamanie čínskeho firewallu stačí použiť virtuálnu privátnu sieť (VPN).
Stačí mať server napríklad na Slovensku a dokázať sa naň pripojiť. V prípade turistu v Číne sa nestane nič - ak sa však takto pripája dlhodobo čínsky občan, pripojenie je podozrivé a úrady si ho začnú všímať.
Najpoužívanejšou anonymizačnou technológiou na svete je Tor. Tento otvorený softvér používajú ľudia, ktorí chcú utajiť miesto svojho pripojenia. Tor vytvára akúsi anonymnú podsieť internetu, takzvaný deepweb, kde je veľmi zložité identifikovať jej používateľov.
Štáty ako Čína a Irán investujú milióny do takzvaných Deep Packet Inspection technológií, ktoré sa snažia blokovať Tor na ich území.
Vývojári Toru však svoj softvér neustále upravujú a vznikajú nadstavby schopné zabezpečiť anonymitu aj pri nových technikách cenzúry. Je to neustály boj priaznivcov anonymity a kybernetických možností nedemokratických štátov.
Kuba a volania
Situácia je zložitejšia aj v krajinách ako Kuba, kde obyvatelia väčšinou nemajú žiadny, ani cenzúrovaný prístup k internetu. Tu je možné uskutočniť pripojenie pomocou telefónnej linky.
Hovor do zahraničia, kde sa dovoláte vášmu „modemu", je nielen pomalý, ale je aj nákladný. Z tohto dôvodu disident na Kube musí mať “spojku" v slobodnom svete, ktorá hovor uskutoční na svoje náklady.
Kubáncovi zazvoní telefón a v slúchadle počuť iba pípanie dát známe Slovákom zo začiatku deväťdesiatych rokov.
Aj na Slovensku nie je výnimkou, že hacknutá GSM brána súkromnej spoločnosti vytvorí tisícový účet volaniami práve na Kubu.
Medzinárodná pomoc
Ako sa vyvíjajú technológie namierené proti porušovateľom cenzúry, narastá aj potreba pomoci pre ľudí v neslobodnom svete. Bez poskytnutia pomoci zvonku sa totiž mnohí nemôžu pripojiť na internet.
Na internete vznikla v roku 2009 decentralizovaná organizácia aktivistov s názvom Telecomix. Táto organizácia sa snaží spájať aktivistov, ktorí sú ochotní poskytnúť počítače a servery ako styčné body pre pripájanie do internetu.
Organizácia ďalej monitoruje úroveň a postupy cenzúry v rôznych oblastiach sveta. Ich logo obsahuje grécke písmeno Omega a v ňom pätcípu hviezdu - posolstvom tohto symbolu je odpor voči komunizmu a diktatúram.
Na jej kanáloch najaktívnejšie komunikujú ľudia zo Sýrie, ktorá je tiež postihnutá internetovou cenzúrou. Telecomix okrem iného spravuje aj stránky Telecomix Blue Cabinet, ktoré sa snažia zhromaždiť informácie o všetkých súkromných firmách, ktorých technológia pomáha cenzúrovať a odhaľovať disidentov.
Počas demonštrácií v Turecku stúpol počet pripojení na Tor práve z tejto krajiny. Podobne tomu bolo pri nepokojoch v Egypte a Tunise počas Arabskej jari roku 2010.
Napriek ohromnému technologickému pokroku sa komunikácia disidentov v princípe príliš nezmenila. Aj dnes sú tu „spojky" zo slobodného sveta, aj dnes sú tu technológie na prenos a šírenie informácií, ktoré sa nedajú zastaviť.
Autor je odborník na počítačovú bezpečnosť, pracuje v spoločnosti Digmia.
Autor: Matej Kvocera
