Vďaka biologickému výskumu chápeme rakovinu ako chorobu génov. Na tomto je založená moderná terapia, ale aj napriek tomu úmrtnosť napríklad v Spojených štátoch klesla od päťdesiatych rokov len o 11 %.
Fyzici sa v poslednom čase pozerajú na rakovinu nielen ako na genetický problém, ale skúmajú aj fyzikálne parametre, ktoré kontrolujú vznik, rast a šírenie rakovinových buniek v organizme.
Pomocou atómových mikroskopov sa napríklad zistilo, že rakovinové bunky sú mäkšie ako zdravé, ale nádory sú ich tvrdšie zhluky. Iní fyzici zase skúmajú možnosti ovplyvňovania množenia sa rakovinových buniek pomocou zmeny ich elektrických vlastností, a tým im zabrániť v tom, aby sa stali malígnymi.
Okrem aplikácií moderných techník je prínos fyziky aj v oblasti pochopenia princípov premeny zdravých buniek na zhubné. Príkladom môže byť nová teória vzniku rakoviny. Vysvetľuje ju ako poruchu v mechanizme prenosu informácie, ktorá inštruuje bunku, kedy má zahynúť a kedy sa má deliť - to značí, že sa dostávame ešte pod genetickú úroveň.
Tieto poznatky môžu viesť k novým spôsobom liečby alebo aspoň prispieť k zvýšeniu úspešnosti liečby napríklad použitím nanočastíc, ktoré dopravia lieky priamo na miesto nádoru, či aspoň pomôcť lekárom v skoršej diagnostike napríklad metastáz.
Možno fyzikom (teda aj mne) bude vyčítaná arogantnosť a miešanie sa do vecí, ktoré nám nepatria. Ale možný prínos pre trpiacich ľudí za to stojí.
Autor: Jozef Masarik, fyzik
