LONDÝN, BRATISLAVA. Štyridsať rokov lietali prieskumníci ponad škótsku krajinu a hľadali miesta, ktoré by mohli zaujímať archeológov. Jedného dňa narazili na zvláštne štruktúry na poliach neďaleko zámku Crathes na východe krajiny. Keď sa na toto miesto vybrali vedci, objavili rozsiahle nálezisko zo strednej kamennej doby.
Trvalo však ďalších desať rokov, kým odborníci prišli s hypotézou, na čo záhadné miesto pochádzajúce ešte z praveku slúžilo. Mohol to byť totiž kalendár – a to najstarší, o akom odborníci vôbec na našej planéte tušia. Štruktúry v zemi na mieste nazývanom Warren Field v škótskom grófstve Aberdeenshire mali desaťtisíc rokov.
Desaťtisíc rokov dozadu
Fakty
Jamy vo Warren Field
Majú až desaťtisíc rokov, štyritisíc rokov sa používali ako kalendár.
V nich boli drevené alebo kamenné konštrukcie.
Bolo ich dvanásť, kalendár bol lunárny.
Obsahoval korekciu.
Meranie času a orientovanie sa podľa kalendárov je jedným z najväčších objavov v dejinách ľudstva. Odhaľovanie prichádzajúcich období, poznanie, kedy prídu migrujúce stáda či ryby do riek, ale neskôr i kedy treba zasiať, možno prirovnať k používaniu ohňa, objavu kolesa či písma.
Prvé riadne kalendáre objavili vedci na území Mezopotámie a majú približne päť tisícročí. Nový nález dvanástich zvláštnych jám zo Škótska však môže byť až raz taký starý.
„Tento výskum ukázal, že spoločnosť v kamennej dobe pred desaťtisíc rokmi bola oveľa vyspelejšia, ako sme predpokladali,“ vysvetľuje pre britský Independent archeológ Vincent Gaffney, ktorý viedol novú analýzu nálezov. Vedci na to podľa štúdie v Internet Archeology využili softvér, čo zvládol preskúmať vzťahy medzi jednotlivými jamami, krajinou a pohybmi Slnka a Mesiaca po oblohe.
„Nálezy naznačujú, že lovci a zberači v Škótsku mali potrebu i schopnosti sledovať čas počas rokov, upravovať sezónne posuny - a to všetko päťtisíc rokov predtým, ako sa objavili prvé formálne kalendáre na Blízkom východe.“
Fázy mesiaca aj korekcia
Vedci odhadujú, že v jamách boli pravdepodobne drevené stĺpy alebo kamene, ktoré predstavovali jednotlivé mesiace ročného lunárneho kalendára. Štruktúry mohli byť ďalej rozdelené na tri časti - keď mesiac rastie, je najväčší a či ubúda.
Stredný z objektov navyše smeruje k miestu, kde sa v strede zimy - v čase, keď užívatelia kalendára zrejme verili v zrod nového roka - objaví slnko. Tento vzťah mohol slúžiť na akúsi astronomickú korekciu mesačného kalendára, ktorý nie je príliš presný. „Toto ilustruje dôležitý krok k formálnemu vytvoreniu času, a teda histórie samotnej,“ dodáva Gaffney aj v tlačovom vyhlásení škótskych úradov, ktoré miesto spravujú.
Veci predpokladajú, že kalendár ľudia používali štyritisíc rokov a jamy viackrát prehlbovali a upravovali, čo sťažuje jeho dnešný výskum. Potom oblasť pravdepodobne opustili.
