BRATISLAVA. Astrofyzik Tom Evans dostal v decembri svoj pozorovací čas. Konečne nasmeroval Hubblov vesmírny ďalekohľad na menej jasné severné súhvezdie Líška a zameral sa na relatívne blízku dvojhviezdu.
Už niekoľko rokov totiž vedci skúmali binárny systém HD 189733, najmä jeho hlavné slnko, trošku menšie ako to naše. Najviac ich však zaujímal iný objekt - ohromný planetárny obor, horúci Jupiter, ktorý krúži len kúsok od materského objektu.
Divoká a exotická planéta, kde vanú neuveriteľné supervetry a je tam takmer tak teplo, že by na povrchu tiekla oceľ podobne ako u nás voda.
Evans však chcel zistiť niečo iné. Najskôr sa pozrel na planétu, ako vyzerá, keď prechádza popred a vedľa svojej hviezdy, potom počkal, kým za ňu zájde. Keď lepšie preskúmal svoje výsledky, všimol si drobné výkyvy v zachytenom svetle. Ako prvý tak priamo uvidel, akú farbu má nejaká vzdialená exoplanéta. HD 189733 b bola modrá.
Viditeľná farba
Fakty
HD 189733 b
Je planéta pri hlavnej hviezde binárneho systému HD 189733, správne by sa mala označovať písmenami Ab.
Hviezdu obehne za 2,2 dňa, vo viazanej rotácii.
Na privrátenej strane je teplota až 1100 stupňov Celzia.
Vietor má rýchlosť viac ako 7-tisíc kilometrov za hodinu.
V atmosfére je metán, kremík, možno aj vodná para.
Čudesný, obrovitý objekt poznajú astronómovia už od konca roka 2005. Zistili, že planéta je k svojmu materskému slnku otočená vždy jednou stranou a obehne ho zhruba za dva dni.
Je pritom tak blízko, že na jej povrchu môže byť viac ako tisíc stupňov Celzia a vanie tam supervietor, ktorý dosahuje rýchlosť aj viac ako sedemtisíc kilometrov za hodinu.
Odborníci si preto túto exoplanétu zvyčajne predstavovali ako tmavé, hnedé či červené kozmické peklo. No nedávno zistili, že planéta je modrá. A dôvodom môže byť sklo, drobné roztavené kvapky, ktoré sa atmosférou tejto zvláštnej planéty pohybujú podobne ako vodná para. Sklo tam možno dokonca prší.
„Túto planétu sme my aj iné tímy už v minulosti pozorovali,“ vysvetľuje pre Space.com Frederic Pont, spoluautor pripravovanej štúdie v odbornom magazíne Astrophysical Journal Letters. „Ale odsledovanie farby je prvé. Môžeme si teraz predstaviť, ako by táto planéta vyzerala, keby sme sa na ňu dokázali pozrieť priamo.“
Vedci totiž farbu zistili síce pomocou vesmírneho ďalekohľadu a priamo, no nevytvorili jej veľkú fotku - na to je planéta príliš blízko pri svojej hviezde. Sledovali viditeľné žiarenie a najmä jeho jednotlivé zložky. Z nich následne zistili farbu planéty.
Prší tam sklo
„Videli sme, že svetlo bolo menej jasné v modrej, no nie v červenej a zelenej,“ zdôrazňuje Pont aj pre magazín Nature. „A keď bola v zákryte, v modrej zmizlo, no nie v červenej. To jednoducho znamená, že tento objekt je sám modrý.“
Napriek farbe sa táto planéta na Zem príliš nepodobá. Modrá farba pravdepodobne neznamená oceány, HD 189733 b je skôr veľký plynový obor, ktorý sa ponáša na podobné planéty v našej slnečnej sústave.
Príčinou jeho farby sú drobné čiastočky kremíka, ktoré možno vytvárajú pásy oblakov. A práve z nich prší sklo.
