LONDÝN, BRATISLAVA. Najskôr to mali byť vyvážená strava a cvičenie, aby človek mohol žiť plnohodnotný život aj v starobe. Podľa novej štúdie však žiadna z týchto aktivít neuchráni človeka v starobe pred demenciou tak, ako duševná aktivita vo forme písania listov či čítania kníh.
Podľa práce v časopise Neurology majú rozumové cvičenia už počas detstva vplyv na mozog človeka v jeho neskoršom veku.
„Cvičenie mozgu počas života je dôležité pre zdravie mozgu v starobe,“ tvrdí podľa BBC Robert Wilson z medicínskeho centra chicagskej univerzity Rush. „Mozog v starobe čiastočne závisí od toho, čo počas nášho života od neho žiadame, aby robil.“
Vedci skúmali takmer tri stovky päťdesiatnikov pomocou testov, ktoré merali ich pamäť a myslenie každých šesť rokov až do ich smrti.
V dotazníkoch museli uviesť, či čítajú knihy, píšu listy, alebo inak vyvíjali duševnú aktivitu počas detstva, dospievania, stredného veku aj v neskoršom živote.
Po ich smrti neurológovia preskúmali ich mozgy a hľadali tam fyzické príznaky demencie. Odborníci napokon zistili, že rýchlosť úbytku rozumových funkcií mozgu sa u tých, ktorí svoj mozog udržiavali aktívny, znížila približne o 15 percent.
