Bolo to čosi ako vízia. Mladý Douglas Engelbart (30. január 1925 – 2. júl 2013) sedel v knižnici svojej vojenskej základne na jednom z filipínskych ostrovov a čítal si slávny článok fyzika Vannevara Busha v magazíne Atlantic.
Text As We May Think (Ako môžeme rozmýšľať) z roku 1945 opisoval akýsi informačný systém prezývaný Memex. Bol to nápad, ktorý mal ľuďom ukazovať cestu k informáciám - tie by sa však stále nachádzali uložené na mikrofilmoch.
Engelbartova vízia bola iná. Predstavoval si svet, kde by si ľudia síce vymieňali informácie, no namiesto hrabania sa v pásoch materiálu by používali čosi, čo vlastne robíme dodnes.
Mladý inžinier videl ľudí a veľké plochy plné rôznych symbolov, plochy, ktoré by pripomínali čosi, čo zažil počas druhej svetovej vojny - ovládanie radarov. Dnes pred nimi stále všetci sedíme, sú to totiž monitory počítačov.
Táto predstava bola iba prvou z množstva ďalších. Jeden z najväčších vizionárov počítačovej doby, človek, ktorého mali jeho doboví kolegova za pomätenca, dal svetu viaceré kľúčové kúsky informačného veku: stál za zrodom počítačovej myši, hypertextu, multiokien v softvéroch či napokon pri úplnom vzniku internetu.
Prvá myš z roku 1964. FOTO – BUSINESSWEEK.COM
Z farmy k počítačom
Doug Engelbart sa narodil v januári 1925 a predpoklady mal na všeličo, no počítačový guru to asi nebol. Vyrastal na relatívne chudobnej farme neďaleko Portlandu, kde vychodil aj miestnu strednú školu.
Talentovaný mladík sa počas druhej svetovej vojny dostal na Oregonskú štátnu vysokú školu. Koncom vojny ho však povolali do armády a štúdium prerušil - stal sa na rok operátorom radaru a odvelili ho na základňu na Filipínach.
Zrejme práve tam sa stretol so slávnym článkom, ktorý neskôr ovplyvnil celý jeho život. Až tak, že v mysli mu zostala vízia budúcnosti, v ktorej ľudstvo vytvorí vďaka technológiám akési kolektívne vedomie, spoločnú sieť, v ktorej si budú ľudia vymieňať a hľadať nové informácie.
V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch preto Engelbart poskladal v Stanfordovom výskumnom inštitúte tím vedcov a inžinierov a v čase, keď počítač znamenal zariadenie veľké ako miestnosť, pri ktorom ste hodiny čakali na výstup z jedinej úlohy, pracoval na svojich technologických predstavách.
„Dnes sa tomu ťažko verí, ale vtedy sme aj my mali problém pochopiť, čo vlastne robí," spomínal pred piatimi rokmi podľa magazínu Wired jeho vtedajší kolega Bill Paxton. „A vlastne to hovorím o každom, kto sa vtedy pohyboval okolo."
Zmenil všetko
Kľúčový okamih nastal v roku 1968. Engelbart sa spolu s tímom chystali na konferenciu v San Franciscu. Takmer sa tam nedostali.
Len tesne pred odchodom vedcov prišiel jeden z Engelbartových nadriadených za šéfom organizácie s jedinou otázkou, prečo tohto človeka vôbec platíme. Aby ju položil, sadol podľa legendy do lietadla a letel naprieč celými Spojenými štátmi.
Lenže potom prišla matka všetkých prezentácií. Nejaký čudný inžinier sa vtedy, v roku 1968, posadil na pódium, pred seba si položil čudný podlhovastý predmet a jeden oveľa menší, hnedastú kocku z borovicového dreva vtedy s tromi tlačidlami.
Na plátno za ním sa premietalo všetko, čo sa deje na počítači. Tie čudesné zariadenia neboli nič iné ako klávesnica a myš, ktorú Engelbart spolu s kolegami vymyslel o štyri roky skôr.
A aj keď k osobným počítačom ju pripútala až spoločnosť Apple v osemdesiatych rokoch, práve títo vedci určili spôsob, akým prakticky dodnes počítače ovládame.
„Toto demo bol jeden z najväčších zážitkov v mojom živote," spomína podľa Guardianu Alan Kay, spoluzakladateľ spoločnosti Xerox PARC.
„Bolo to, ako keď Mojžiš prikázal, aby sa more rozostúpilo. Zrazu to zrušilo všetko, čo sme dovtedy považovali pri počítačoch za rozumné."
Engelbart pritom na prezentácii akoby mimochodom predstavil aj čosi ďalšie: celý čas pracoval so systémom oN-line System (NLS). Ten sa čoskoro stal kľúčovým nástrojom ďalšej technologickej legendy, ARPAnetu. Z neho vznikol dnešný internet.
