BRATISLAVA. Fungujú ako štandardné sviečky. Keď vybuchne hviezda istého typu, z jasnosti dokážeme určiť, ako ďaleko sa nachádza.
Ak toto žiarenie vedci lepšie preskúmajú, vedia zároveň zistiť, či sa objekt približuje, alebo od nás skôr vzďaľuje. Prípadne, či sa rozpína samotný priestor.
Tím astrofyzika Saula Perlmuttera takto sledoval isté supernovy. A v roku 1998 si vedci všimli, že náš vesmír sa nielen rozpína, ale že toto rozpínanie sa ešte aj zrýchľuje a pravdepodobným páchateľom môže byť tmavá energia. Pred dvomi rokmi za to fyzici dostali Nobelovu cenu.
Kým pri tmavej hmote aspoň tušíme, čo by mohlo byť jej podstatou, pri tmavej energii, ktorá tvorí zhruba dve tretiny celého vesmíru, to ani netušíme. Vieme len o nezvyčajnom vzďaľovaní sa supernov a rozpínajúcom sa kozme.
A tiež to, že kozmické mikrovlnové pozadie, ktoré vzniklo takmer 400-tisíc rokov po veľkom tresku, jednoducho ukazuje viac hmoty a energie, než dokážeme v kozme priamo či nepriamo pozorovať. Podstatne viac.
„Tmavá energia je jednou z najväčších záhad a neverím, že tu ešte budem, keď ju konečne vyriešime,“ myslí si podľa New Scientis Stephen Hsu z Oregonskej univerzity.
Vedci plánujú viacero projektov, ktoré sa chcú na záhadu pozrieť. Mapa kozmu zameraná špeciálne na tmavú energiu má vzniknúť o tri roky, ďalšie projekty naplánovali na budúce desaťročie.
