HOUSTON, BRATISLAVA. Pomaly sa bude presúvať po suchom, studenom povrchu. Na niektorých miestach zastaví, možno trochu zavŕta do zeme, odoberie vzorky a uloží ich do svojho ochranného puzdra. Šesťkolesové vozidlo veľké ako osobný automobil s množstvom prístrojov bude brázdiť povrch planéty, ktorá kedysi bola oveľa lepším miestom na život ako Zem.
Nebude to úplne neznáme zariadenie. Práve naopak, už na prvý pohľad sa bude ponášať na iný kozmický rover. Mladší braček Curiosity totiž vznikne nielen z jeho nákresov a už otestovaných technológií, možno dokonca využije niektoré nepotrebné náhradné časti.
Jeden rozdiel však bude zásadný: kým aktuálna vesmírna misia zistila, že Mars kedysi mal podmienky vhodné na život, tá plánovaná na koniec desaťročia chce život rovno objaviť. Aj keby existoval pred miliardami rokov.
Hľadať život
„Poriadna akcia sa v skutočnosti stále ukrýva na povrchu Marsu,“ hovorí podľa magazínu Science John Grunsfeld, riaditeľ vedeckých programov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). „Musíme sa tam vrátiť a posunúť sa ďalej pri odpovedi na otázku, či niekedy bol na Marse život.“
Posunúť sa ďalej však v tomto prípade znamená relatívne jednoduchšie zariadenie s menším množstvom prístrojov. NASA zároveň chce, aby misia predbežne plánovaná na rok 2020 stála zhruba o miliardu menej ako vývoj a let vozidla Curiosity. Úrad sa chce zmestiť do jeden a pol miliardy dolárov.
„Nebudeme tam hľadať aktuálny život,“ dodáva pre magazín New Scientist aj Jack Mustard, šéf tímu inžinierov a vedcov, ktorí novú kozmickú misiu plánujú. „No ak tam život bol niekedy v minulosti a zanechal tam geologické stopy, chceme ich nájsť.“
Európa poletí skôr
Kľúčovou časťou misie by okrem analytických nástrojov mohla byť práve schránka na odloženie vzoriek. NASA totiž už dva roky uvažuje nad tým, že z Marsu privezie späť na Zem nejaké kúsky.
V súčasnosti totiž dokážeme len v našich pozemských laboratóriách vykonať všetky testy, ktoré by mohli v marsovskej pôde nájsť prípadné mikróby.
Takýto box malo mať už vozidlo Curiosity. Napokon sa však vedci rozhodli, že ho rover neponesie – dodnes nie je jasné, aká medziplanetárna výprava by vôbec mala takéto vzorky doviezť späť na našu planétu.
Američania však vôbec nemusia byť prví, ktorí na Marse objavia stopy po dávnom či súčasnom živote. O dva roky skôr ako misia NASA by totiž mal odštartovať spoločný európsko-ruský projekt. Vozidlo programu ExoMars by takisto malo hľadať stopy po živote.
