LONDÝN, BRATISLAVA. Zakrivené telo zahalené v širokom plášti, tvár zakrýva šatka. Zvony kostola všetkým dedinčanom oznamujú, že neďaleko je malomocný.
Každý si spomenie na nejaký podobný príbeh, no choroba, ktorá v Európe zabíjala najmä v stredoveku, nepatrí do dávanej minulosti. Hoci väčšina populácie je voči tomuto ochoreniu imúnna, každoročne na ňu ochorie viac než 220-tisíc ľudí.
Vedci preto chceli zistiť, ako sa lepra stredovekým svetom šírila i či tá dnešná nejako pripomína tú spred stáročí. Zistili, že v niektorých prípadoch sa lepra vôbec nezmenila.
Šírenie po svete
Tím Johannesa Krauseho zozbieral stredoveké kosti s baktériou Mycobacterium leprae, ktorá ochorenie spôsobuje. Podľa štúdie v magazíne Science genetici následne zistili, že lepra sa za deväť storočí môže zmeniť len veľmi málo.
Vedci porovnali genetický kód choroby z piatich stredovekých kostier z Európy s jedenástimi modernými kmeň?mi. To ukázalo, že jeden druh malomocenstva v Európe spred tisíc rokov je rovnaký ako dnešný druh na Strednom východe. A zároveň naznačilo, ako sa lepra šírila.
„Vedie to k posilneniu dôkazov, že nákaza sa rozšírila počas križiackych výprav,“ povedal podľa BBC Johannes Krause z nemeckej University of Tübingen.
Zostáva však nejasné, akým smerom lepra postupovala. Nákaza môže mať napríklad ázijský pôvod, o čom svedčí najstarší dôkaz malomocenstva, ktorý pochádza zo štyritisíc rokov starej kostry nájdenej v Indii.
„Táto kostra nám môže povedať jedine to, že choroba bola pred štyritisíc rokmi prítomná v Indii. Nepoznáme však samotný pôvod nákazy,“ povedal Krause.
Ďalší výskum
Stredoveké malomocenstvo sa v mnohých znakoch zhodovalo aj s tým v súčasnej Amerike. To môže naznačovať, že choroba sa na kontinent mohla dostať v čase kolonizácie Európanmi.
„Najnovšie výsledky otvárajú možnosti, ako študovať vývoj tohto ochorenia,“ dodal Krause. „Aby sme pochopili, ako sa vyvinulo a ako sa mu človek prispôsobil.“
