BRATISLAVA. Je to temné, studené miesto. Štyri kilometre pod ľadovcovou pokrývkou, pod ohromným tlakom množstva zamrznutej vody sa ukrýva podľadovcové jazero Vostok. Je najväčšie v Antarktíde a od okolitého sveta je vo svojej extrémnej samote oddelené najmenej pätnásť miliónov rokov.
No aj keď si dosiaľ väčšina vedcov myslela, že toto sladkovodné jazero je mŕtve až sterilné, pravdepodobne obsahuje množstvo rôznorodého života. Naznačujú to ľadové vzorky zo zamrznutých vrstiev tesne nad hladinou.
Tisícky druhov
„Našli sme oveľa väčšiu zložitosť, než by si ktokoľvek z nás predtým myslel,“ hovorí v tlačovom vyhlásení univerzity Bowling Green State Scott Rogers. Spoluautor štúdie v magazíne PLoS One viedol analýzu vzoriek DNA. „Ukazuje to priľnavosť života i to, že organizmy dokážu prežiť na miestach, o ktorých by sme ešte pred pár rokmi tvrdili, že tam nič nemôže jestvovať.“
Medzinárodný tím skúmal ľadové vzorky roky. Najskôr museli vedci vytvoriť metódu, ako zbaviť ľad akejkoľvek prípadnej kontaminácie. Potom ľad v laboratórnych podmienkach roztopili a následne analyzovali DNA a RNA.
Z takéhoto sekvenovania genetici a biológovia po dvoch rokoch počítačovej analýzy zistili, že sa v ľade z bezprostredného okolia jazera Vostok nachádza viac než 3000 druhov organizmov.
Väčšinou to boli baktérie, ale aj huby, exotické archeobaktérie či mikróby, ktoré naznačovali prítomnosť zložitejšieho života - zvyčajne totiž žijú v tráviacom trakte mnohobunkových tvorov. Niektoré kúsky DNA však boli pre odborníkov neznáme.
„Mnohé zo sekvenovaných druhov boli také, aké by ste očakávali v jazere,“ dodal Rogers. „Väčšina organizmov sa vyskytuje v sladkej vode, no mnohé zase zvyknú žiť v oceánoch.“
Život vo vesmíre
Dnes je antarktické podľadovcové jazero Vostok dlhé asi dvestopäťdesiat a široké päťdesiat kilometrov.
Predpokladá sa, že vzniklo pred 60 miliónmi rokov a staršia hypotéza hovorila, že kedysi bolo prepojené s morom. To by teraz organizmy z jazera potvrdzovali.
Zistenia z Antarktídy sú však dôležité aj pre astrobiológov. Naznačujú, že podmienky vhodné na život by mohli byť aj na ďalších miestach vo vesmíre: len v našej slnečnej sústave napríklad na Jupiterových mesiacoch Európa a Ganymedes či Saturnovom Encelade.
