Pestovať plodiny sme sa naučili najmenej dvakrát

Vedci našli pradávnu šošovicu aj pšenicu na západe Iránu. Mali aj viac ako desaťtisíc rokov.

Poľnohospodárstvo mohlo vzniknúť na viacerých miestach.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - SITA/AP)

TEHERÁN, BRATISLAVA. Osem metrov zeme. Keď sa cez ne archeológovia postupne prekopávali hlbšie a hlbšie, začali odkrývať drobné úlomky. Niekde kosti či kamenné nástroje, inde zobrazenie človeka či zvieraťa, kdesi dokonca rituálne predmety.

Ten najdôležitejší nález sa však objavoval postupne vo viacerých prastarých vrstvách. Boli to semienka a často spálené kúsky rastlín.

Vedci narazili na najbohatšie podobné nálezisko na Blízkom východe a možno konečne aj na odpoveď na dávnu otázku: či sa z človeka stal farmár len náhodou a revolúcia prebehla na jednom mieste, alebo či to bola takmer dejinná nevyhnutnosť - a poľnohospodárstvo naši predkovia „vynašli“ na viacerých miestach, mnohokrát a nezávisle od seba.

Levant asi nebol jediný

Fakty
Prví farmári

Niekedy zhruba pred jedenásťtisíc rokmi začali ľudia kultivovať divé obilie.

Poľnohospodárska revolúcia sa odohrala v Levante, zrejme však aj na iných miestach.

Ľudia začali chovať ovce a kozy, ešte predtým možno skrotili vlky.

Pestovanie plodín a chov dobytka sú možno najväčším pokrokom, aký ľudstvo kedy dosiahlo. Namiesto skupiniek lovcov a zberačov odkázaných na výstrelky prostredia mohli vzniknúť spoločnosti, ktoré začali prírodu ovládať.

Na konci tejto cesty boli dnešní moderní ľudia a ich zvyky. Odborníci sa však už roky sporia, či táto poľnohospodárska revolúcia bola osamelým výdobytkom, ktorý sa postupne rozšíril po celom svete z územia Levantu, alebo to bolo čosi, čo rôzne skupiny vytvorili zhruba v rovnakom čase na viacerých miestach.

Nový nález naznačuje, že pravdu má skôr hypotéza o paralelných neolitických revolúciách. Nemecko-iránsky tím Nicholasa Conarda totiž kopal na úpätí iránskeho pohoria Zagros.

Prastaré plodiny

Neďaleko osady Chogha Golan narazili archeológovia na mažiare či nástroje na spracúvanie obilia, ktoré mohli mať aj viac ako dvanásťtisíc rokov.

Rádiouhlíkové datovanie podľa štúdie v magazíne Science ukázalo, že dávni obyvatelia tejto oblasti začali kultivovať jačmeň či šošovicu pred viac ako jedenásťtisíc rokmi, domestikované formy pšenice sa objavili takmer pred desaťtisíc rokmi.

„Tieto výsledky podporujú myšlienku, že jestvuje viacero miest, odkiaľ pochádza agrikultúra,“ zdôrazňuje pre Science aj archeológ Roger Matthews.

Paralelná revolúcia

Vedci si pôvodne mysleli, že poľnohospodárstvo prišlo zo severozápadu takzvaného úrodného polmesiaca.

Analýza DNA viacerých poľnohospodárskych plodín či zvierat však v poslednom čase ukazuje skôr to, že domestikácia prebiehala na rôznych miestach súčasne. Dôvodom mohol byť koniec poslednej ľadovej doby, ktorý vytvoril vhodné podmienky na kultiváciu rastlín, ale aj skrotenie zvierat.

Jestvujú však náznaky, že neolitická revolúcia mohla odštartovať ešte o niekoľko tisícročí skôr než pred približne desaťtisíc rokmi. Viac by mohli ozrejmiť vykopávky z Iránu a juhovýchodu Turecka.

DOI: 10.1126/science.1236743

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  2. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  3. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  4. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  5. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  6. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  7. Cíťte sa v priestore príjemne
  8. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  10. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 9 527
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 481
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 454
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 278
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 835
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 682
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 881
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 801
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 908
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 815

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

KOMENTÁRE

S Tureckom sa dá iba bartrovať, nie kádrovať

Únia by nemala teraz zmeniť zvyk a povedať Ankare, že ju nikdy neľúbila.

KULTÚRA

Orhan Pamuk: Nie sme radi otrokmi autoritatívnych režimov

Exkluzívny rozhovor s nositeľom Nobelovej ceny.

Neprehliadnite tiež

Vedci po rokoch pochopili, ako je možné, že včely vedia lietať

Dlho sa zdalo, že krídla včiel sú príliš malé na to, aby ich dokázali zdvihnúť.

Parazit pomáha rastlinám varovať susedov pred útokom iných škodcov

Kukučina sa dokáže napojiť na viacero hostiteľských rastlín súčasne.

Pískajúce gélové guľôčky by mohli zrýchliť mäkké roboty

Hydrogél nájdete vo vázach, plienkach aj v robotoch.