TEHERÁN, BRATISLAVA. Osem metrov zeme. Keď sa cez ne archeológovia postupne prekopávali hlbšie a hlbšie, začali odkrývať drobné úlomky. Niekde kosti či kamenné nástroje, inde zobrazenie človeka či zvieraťa, kdesi dokonca rituálne predmety.
Ten najdôležitejší nález sa však objavoval postupne vo viacerých prastarých vrstvách. Boli to semienka a často spálené kúsky rastlín.
Vedci narazili na najbohatšie podobné nálezisko na Blízkom východe a možno konečne aj na odpoveď na dávnu otázku: či sa z človeka stal farmár len náhodou a revolúcia prebehla na jednom mieste, alebo či to bola takmer dejinná nevyhnutnosť - a poľnohospodárstvo naši predkovia „vynašli“ na viacerých miestach, mnohokrát a nezávisle od seba.
Levant asi nebol jediný
Niekedy zhruba pred jedenásťtisíc rokmi začali ľudia kultivovať divé obilie.
Poľnohospodárska revolúcia sa odohrala v Levante, zrejme však aj na iných miestach.
Ľudia začali chovať ovce a kozy, ešte predtým možno skrotili vlky.
Pestovanie plodín a chov dobytka sú možno najväčším pokrokom, aký ľudstvo kedy dosiahlo. Namiesto skupiniek lovcov a zberačov odkázaných na výstrelky prostredia mohli vzniknúť spoločnosti, ktoré začali prírodu ovládať.
Na konci tejto cesty boli dnešní moderní ľudia a ich zvyky. Odborníci sa však už roky sporia, či táto poľnohospodárska revolúcia bola osamelým výdobytkom, ktorý sa postupne rozšíril po celom svete z územia Levantu, alebo to bolo čosi, čo rôzne skupiny vytvorili zhruba v rovnakom čase na viacerých miestach.
Nový nález naznačuje, že pravdu má skôr hypotéza o paralelných neolitických revolúciách. Nemecko-iránsky tím Nicholasa Conarda totiž kopal na úpätí iránskeho pohoria Zagros.
Prastaré plodiny
Neďaleko osady Chogha Golan narazili archeológovia na mažiare či nástroje na spracúvanie obilia, ktoré mohli mať aj viac ako dvanásťtisíc rokov.
Rádiouhlíkové datovanie podľa štúdie v magazíne Science ukázalo, že dávni obyvatelia tejto oblasti začali kultivovať jačmeň či šošovicu pred viac ako jedenásťtisíc rokmi, domestikované formy pšenice sa objavili takmer pred desaťtisíc rokmi.
„Tieto výsledky podporujú myšlienku, že jestvuje viacero miest, odkiaľ pochádza agrikultúra,“ zdôrazňuje pre Science aj archeológ Roger Matthews.
Paralelná revolúcia
Vedci si pôvodne mysleli, že poľnohospodárstvo prišlo zo severozápadu takzvaného úrodného polmesiaca.
Analýza DNA viacerých poľnohospodárskych plodín či zvierat však v poslednom čase ukazuje skôr to, že domestikácia prebiehala na rôznych miestach súčasne. Dôvodom mohol byť koniec poslednej ľadovej doby, ktorý vytvoril vhodné podmienky na kultiváciu rastlín, ale aj skrotenie zvierat.
Jestvujú však náznaky, že neolitická revolúcia mohla odštartovať ešte o niekoľko tisícročí skôr než pred približne desaťtisíc rokmi. Viac by mohli ozrejmiť vykopávky z Iránu a juhovýchodu Turecka.
