Pestovať plodiny sme sa naučili najmenej dvakrát

Vedci našli pradávnu šošovicu aj pšenicu na západe Iránu. Mali aj viac ako desaťtisíc rokov.

Poľnohospodárstvo mohlo vzniknúť na viacerých miestach.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - SITA/AP)

TEHERÁN, BRATISLAVA. Osem metrov zeme. Keď sa cez ne archeológovia postupne prekopávali hlbšie a hlbšie, začali odkrývať drobné úlomky. Niekde kosti či kamenné nástroje, inde zobrazenie človeka či zvieraťa, kdesi dokonca rituálne predmety.

Ten najdôležitejší nález sa však objavoval postupne vo viacerých prastarých vrstvách. Boli to semienka a často spálené kúsky rastlín.

Vedci narazili na najbohatšie podobné nálezisko na Blízkom východe a možno konečne aj na odpoveď na dávnu otázku: či sa z človeka stal farmár len náhodou a revolúcia prebehla na jednom mieste, alebo či to bola takmer dejinná nevyhnutnosť - a poľnohospodárstvo naši predkovia „vynašli“ na viacerých miestach, mnohokrát a nezávisle od seba.

Levant asi nebol jediný

Fakty
Prví farmári

Niekedy zhruba pred jedenásťtisíc rokmi začali ľudia kultivovať divé obilie.

Poľnohospodárska revolúcia sa odohrala v Levante, zrejme však aj na iných miestach.

Ľudia začali chovať ovce a kozy, ešte predtým možno skrotili vlky.

Pestovanie plodín a chov dobytka sú možno najväčším pokrokom, aký ľudstvo kedy dosiahlo. Namiesto skupiniek lovcov a zberačov odkázaných na výstrelky prostredia mohli vzniknúť spoločnosti, ktoré začali prírodu ovládať.

Na konci tejto cesty boli dnešní moderní ľudia a ich zvyky. Odborníci sa však už roky sporia, či táto poľnohospodárska revolúcia bola osamelým výdobytkom, ktorý sa postupne rozšíril po celom svete z územia Levantu, alebo to bolo čosi, čo rôzne skupiny vytvorili zhruba v rovnakom čase na viacerých miestach.

Nový nález naznačuje, že pravdu má skôr hypotéza o paralelných neolitických revolúciách. Nemecko-iránsky tím Nicholasa Conarda totiž kopal na úpätí iránskeho pohoria Zagros.

Prastaré plodiny

Neďaleko osady Chogha Golan narazili archeológovia na mažiare či nástroje na spracúvanie obilia, ktoré mohli mať aj viac ako dvanásťtisíc rokov.

Rádiouhlíkové datovanie podľa štúdie v magazíne Science ukázalo, že dávni obyvatelia tejto oblasti začali kultivovať jačmeň či šošovicu pred viac ako jedenásťtisíc rokmi, domestikované formy pšenice sa objavili takmer pred desaťtisíc rokmi.

„Tieto výsledky podporujú myšlienku, že jestvuje viacero miest, odkiaľ pochádza agrikultúra,“ zdôrazňuje pre Science aj archeológ Roger Matthews.

Paralelná revolúcia

Vedci si pôvodne mysleli, že poľnohospodárstvo prišlo zo severozápadu takzvaného úrodného polmesiaca.

Analýza DNA viacerých poľnohospodárskych plodín či zvierat však v poslednom čase ukazuje skôr to, že domestikácia prebiehala na rôznych miestach súčasne. Dôvodom mohol byť koniec poslednej ľadovej doby, ktorý vytvoril vhodné podmienky na kultiváciu rastlín, ale aj skrotenie zvierat.

Jestvujú však náznaky, že neolitická revolúcia mohla odštartovať ešte o niekoľko tisícročí skôr než pred približne desaťtisíc rokmi. Viac by mohli ozrejmiť vykopávky z Iránu a juhovýchodu Turecka.

DOI: 10.1126/science.1236743

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  3. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  4. Talent - vzdelanie - úspech
  5. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  6. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  8. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  10. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 23 339
  2. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 12 886
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 9 493
  4. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 8 966
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 992
  6. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 5 961
  7. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 5 428
  8. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 4 775
  9. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 4 340
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 631

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Oheň v Pjongčangu uhasili snehové vločky, olympijskú štafetu prebrala Čína

Zimné olympijské hry 2018 sú definitívne ukončené.

SVET

Holandsko sa mení na narkoštát. Polícia nezvláda boj s kartelmi

Veci, vďaka ktorým je Holandsko úspešné, uľahčujú život aj kartelom.

Neprehliadnite tiež

Klik: Ako sa módnym značkám rozpadá pod rukami obchodný model

Komentovaný prehľad technologických správ týždňa. Aj tom, prečo sa Apple tlačí do baní na kobalt, a koľko by stála úplne obnoviteľná energia.

Neboli nekultúrni barbari. Neandertálci stvorili najstaršie jaskynné maľby

Z hľadiska dlhovekosti môžeme neandertálcov považovať za najúspešnejší ľudský druh.

TECH_FM

Objasnili záhadu starovekých smrtiacich brán do pekla

Vedci vysvetľujú dvojicu udalostí z našej minulosti.

Ako sa vyrábajú tabletky a čo majú spoločné so strojármi?

Účinná látka v tabletke má reagovať tak, aby jej uzdravujúci účinok na pacienta bol maximálny.

GMO kukurica je v skutočnosti dobrá, ukázali štúdie

Má viac úrody a menej toxických látok ako bežná plodina.