TEL AVIV, BRATISLAVA. Najskôr do miestneho vápencového podložia vysekali dostatočne veľký priestor. Keď vyrovnali dno, pokryli ho rovnomerne rozprestretým bahnom. A potom na vlhkú vrstvu začali klásť trávu a miestne rastliny.
Na ne nakoniec položili rôzne kvitnúce a aromatické druhy, príbuzné dnešnej mäty, šalvie či krtičníka. Až na takýto voňavý a zrejme aj farebný matrac z rastlín ukladali telá svojich mŕtvych.
Podobný výjav má zhruba štrnásťtisíc rokov. Vykopávky a analýza pohrebných miest v jaskyni Raqefet v dnešnom Izraeli ukázali, že záhadná kultúra Natufiancov mohla byť vôbec prvá, ktorá si svojich mŕtvych uctievala kvetinami. Robíme tak dodnes.
Cintoríny v osadách
Kultúra žila pred 15- až 11-tisíc rokmi na území Levantu.
Boli lovci a zberači, no žili usadení na jednom území.
Mohli byť priamymi predkami prvých poľnohospodárov, možno dokonca sami pestovali plodiny. Skrotili vlky.
„S Natufiancami sa zmenilo všetko,“ hovorí pre týždenník New Scientist Dani Nadel, prvý autor štúdie v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences.
Jeho tím z Haifskej univerzity sa prieskumu pohrebného miesta venuje už od roku 2005. Archeológovia objavili viacero hrobov, v ktorých našli stopy po dávnych kvetinách. Rádiouhlíkové datovanie pozostatkov ukázalo, že majú približne štrnásťtisíc rokov.
„Predtým by ste našli iba izolované pohreby. No niektoré natufianske miesta majú aj sto kostier na jedinom mieste.“
Predpokladá sa, že kým pred touto kultúrou pochovávali naši pravekí predkovia svojich blízkych náhodne či na svätých miestach, Natufianci vytvorili čosi, čo využívame dodnes. Akési cintoríny na okraji svojich vtedajších osád.
Prví moderní ľudia?
Záhadní obyvatelia Levantu boli pravdepodobne kľúčovým článkom medzi lovcami a zberačmi a poľnohospodárstvom. Mohli to byť dokonca oni, kto odštartoval neolitickú revolúciu.
Potvrdené napríklad je, že práve Natufianci skrotili vlky a využívali ich ako pomocníkov pri ochrane i love. Neskôr zrejme experimentovali aj s pestovaním plodín, obzvlášť obilninami - mohli tak byť priamymi predkami prvých poľnohospodárov.
„Aj sociálny aspekt smrti sa menil,“ dodáva Nadel. „Možno dokonca nemysleli len na to, aby hrob urobili pohodlným, ale možno uvažovali aj o vplyve kvetov na tých, ktorí sa na pohrebe zúčastnili.“
Len pred tromi rokmi pritom vedci zistili, že Natufianci mohli byť prvými, ktorí na pohreboch hodovali. Robíme to dodnes na kare.
