BRATISLAVA. Pôvodne to bola výprava geológov. Evolučný biológ Eske Willerslev sa pridal k skupine vedcov, ktorí sa v roku 2003 vybrali na severozápad Kanady, aby tam preskúmali ľad a popol z dávnych sopiek.
Vtedy si medzi vrstvami, ktoré jeho kolegovia odhadovali na 700-tisíc rokov, všimol zvláštny objekt. Bola to kosť uväznená v pôde. Willerslev sa rozhodol, že ju vezme do laboratória a lepšie preskúma.
Ukázalo sa, že to bol kúsok z nohy koňa. A aj keď rádiouhlíková metóda sa pre vek fosílie už nedala použiť, testy to napokon potvrdili.
Permafrost uväznil kúsok zvieraťa, ktoré žilo niekedy pred pol miliónom až 780-tisíc rokmi. Toto zviera bolo príbuzné našich dnešných koní. A čo je najdôležitejšie, pozostatok mal v sebe DNA, ktorá sa dala preskúmať.
Prelomenie dávnej DNA
Fakty
Dávne kone
Kosť kanadského prakoňa mala až 780-tisíc rokov.
Porovnanie DNA naprieč druhmi ukázalo, že spoločný predok koní, somárov a zebier žil pred štyrmi miliónmi rokov.
Skúmanie dávneho genómu je ťažká úloha. DNA sa totiž postupne rozpadáva a aj v ideálnych, studených podmienkach by mala podľa odborníkov vydržať okolo stotisíc rokov.
Willerslev tak jednoducho nemal nájsť nič, čo by mohol analyzovať. Tím vedcov však podľa štúdie v magazíne Nature nielenže našiel stopy kolagénu, ale v ňom aj kúsky DNA, ktoré dokázal viacerými technikami preskúmať.
„Porazili sme časovú hranicu,“ komentuje to pre Nature Ludovic Orlando, ktorý spolu s Willerslevom viedol výskum. „Takže teraz by sme teoreticky mohli mať prístup aj k ďalším vyhynutým druhom, o ktorých sekvenovaní sme predtým ani nesnívali.“
To, že vedci dokázali prezrieť pradávnu DNA, však bolo len prvým úspechom. Ďalšie prekvapenie priniesli samotné výsledky ich skúmania.
Hľadanie prakoňa
Aby vedeli biológovia svoje zistenia zasadiť do kontextu, okrem starej kosti prezreli aj genóm somára, piatich dnešných koní, pozostatky koňa spred 43-tisíc rokov a tajomného koňa Przewalského.
Výskum im naznačil, ako sa časom vyvíjali gény zodpovedné za imunitu či sval?stvo, ale napríklad aj schopnosť cítiť. Evolúcia v praxi však bola len prvým krokom. Vedci v skutočnosti dostali aj odpovede na dve otázky, ktoré odbornú komunitu dlhšie trápili.
Medzi odborníkmi totiž roky panoval spor, kedy asi žil spoločný predok rodu Equus. Ten dnes zahŕňa nielen kone, ale aj somáre či zebry. Pôvodné odhady naznačovali, že to mohlo byť niekedy pred dvomi miliónmi rokov.
Gény a ich porovnanie však ukázalo, že to bolo výrazne dávnejšie a tento predok žil približne pred štyrmi miliónmi rokov.
„Ten dávny predok bol veľký, ale zase nie taký svalnatý ako moderné kone,“ zdôrazňuje pre Science Willerslev. „Bol to vysoký chlapík, aj na pomery arabských koní. No nemyslím si, že taký Napoleon by na ňom chcel pricválať do mesta.“
Druhou záhadou bol zvláštny kôň Przewalského. Nebolo totiž jasné, či to je ozajstný divoký kôň, alebo podobne ako v prípade mustangov len zviera, ktoré ľuďom kedysi ušlo.
Štúdia teraz dala jasnú odpoveď: kôň Przewalského sa nemiešal s domestikovanými plemenami. Tento obyvateľ mongolských stepí je skutočne divokým koňom.
