BRATISLAVA. Cez výkonné počítače môžu zaútočiť na vládne servery, ukradnúť tajné plány či ohroziť dodávky elektrickej energie, no bez toho, aby čelili guľkám na bojisku.
Hackeri sa preto čoraz častejšie stávajú zbraňou aj v rukách štátov. Či už ide o boj s teroristami, alebo nepriateľskými vládami.
O vlastnej kybernetickej armáde preto uvažuje aj Slovensko. „Teraz je o tom predčasné hovoriť, keďže všetko závisí od našich finančných možností,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Ucelený tím chýba
Síce nepovedala podrobnosti o plánoch, no potvrdila, že ministerstvo zvažuje financovať vojenskú Jednotku na riešenie počítačových incidentov (CSIRT).
Takýto tím už u nás funguje na ministerstve financií, no nie je útočný. Stráži funkčnosť dôležitých vládnych sietí, telekomunikačných operátorov či serverov elektrární.
Kyberarmáda
O čo ide
- sama alebo v spolupráci s inými štátmi NATO môže zasiahnuť obranne alebo útočne proti hrozbám,
- Slovensko už má tím na riešenie počítačových incidentov, no nie je útočný,
- šíri informácie o hroziacich vírusoch či iných útokoch medzi správcami dôležitých sietí či operátormi.
O vojenskom tíme Slovensko uvažuje, pretože ich zakladajú aj ostatní členovia Severoatlantickej aliancie (NATO). „V členských štátoch NATO vznikla potreba mať podobné tímy pripravené na okamžitý zásah pri obrane štátu samostatne alebo s inými štátmi,“ vysvetľuje motiváciu Balleková.
Tím CSIRT je podľa odborníkov užitočný, pretože pomáha pri rýchlom šírení varovaní na nebezpečný vírus či cielený útok.
Hranice štátov neexistujú
„Ak by sme mali upozorňovať na hrozbu každú hostingovú spoločnosť alebo poskytovateľa pripojenia, stálo by nás to množstvo námahy. Namiesto toho upozorníme CSIRT, ktorý varovania posunie ďalej,“ vysvetľuje bezpečnostný výskumník kanadskej pobočky firmy Eset Sébastien Duquette.
O tom, či má zmysel budovať popri civilnom tíme na kybernetickú bezpečnosť aj vojenský, odborníci nepochybujú.
Výskumník Esetu David Harley si nemyslí, že dnes existuju natoľko malé štáty, aby im nemuselo záležať na testovaní ich kybernetickej bezpečnosti.
„Kybernetická špionáž veľmi neberie ohľad na hranice štátov,“ dodal Harley a pripomenul, že väčšina technologicky vyspelých štátov sa dnes nejako zapája do kybernetickej špionáže či sabotáže.
Najviac počuť najmä o čínskych hackeroch, ktorým sa napríklad podarilo minulý mesiac ukradnúť dokumenty o tridsiatich tajných amerických zbraní.
„Integrácia kybernetických jednotiek do armády dáva zmysel,“ potvrdzuje aj sa šéf AVG VirusLabu Jiří Kropáč.
Pri menších štátoch podľa neho môže byť riziko, že nebudú mať na vlastnú kybernetickú armádu peniaze.
Brániť sme sa už skúšali
Naša armáda koncom minulého roka testovala kybernetický útok.
BRATISLAVA. Slovensko síce nepatrí medzi štáty, o ktorých počuť pri kybernetických útokoch, no patrí medzi šesť štátov Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré sa snažia zvyšovať kybernetickú bezpečnosť.
Pred piatimi rokmi sme s Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Nemeckom a Talianskom založili Medzinárodné výskumné centrum na podporu boja proti hackerom v Tallinne.
„Je to výskumné a tréningové stredisko, ktoré má vytvoriť nové kapacity v boji proti kyberterorizmu,“ povedal vtedy estónsky major Raul Rikk.
Odvtedy začalo NATO postupne zvyšovať nároky na zvládanie kybernetických hrozieb. Vlani sa konalo cvičenie krízového manažmentu, kde si členovia aliancie vyskúšali odolnosť proti masívnemu útoku hackerov.
„Boli precvičené rôzne prvky obrany a ochrany, použitie reakčných síl, ako aj rôzne druhy obrany proti teroristickým hrozbám a kybernetickým útokom,“ píše sa vo výsledkoch cvičenia, o ktorých vláda rokovala začiatkom tohto roka.
Adam Valček
