Slovensko chce kybernetickú armádu

Kedy by mohol vzniknúť vojenský tím na boj s hackermi, zatiaľ nevedno. Ministerstvo hovorí len o úvahách.

Minister obrany Martin Glváč je za vytvorenie protihackerskej armády, ktorá by aj útočila.(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Cez výkonné počítače môžu zaútočiť na vládne servery, ukradnúť tajné plány či ohroziť dodávky elektrickej energie, no bez toho, aby čelili guľkám na bojisku.

Hackeri sa preto čoraz častejšie stávajú zbraňou aj v rukách štátov. Či už ide o boj s teroristami, alebo nepriateľskými vládami.

O vlastnej kybernetickej armáde preto uvažuje aj Slovensko. „Teraz je o tom predčasné hovoriť, keďže všetko závisí od našich finančných možností,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.

Ucelený tím chýba

Síce nepovedala podrobnosti o plánoch, no potvrdila, že ministerstvo zvažuje financovať vojenskú Jednotku na riešenie počítačových incidentov (CSIRT).

Takýto tím už u nás funguje na ministerstve financií, no nie je útočný. Stráži funkčnosť dôležitých vládnych sietí, telekomunikačných operátorov či serverov elektrární.

Kyberarmáda
O čo ide
  • sama alebo v spolupráci s inými štátmi NATO môže zasiahnuť obranne alebo útočne proti hrozbám,
  • Slovensko už má tím na riešenie počítačových incidentov, no nie je útočný,
  • šíri informácie o hroziacich vírusoch či iných útokoch medzi správcami dôležitých sietí či operátormi.

O vojenskom tíme Slovensko uvažuje, pretože ich zakladajú aj ostatní členovia Severoatlantickej aliancie (NATO). „V členských štátoch NATO vznikla potreba mať podobné tímy pripravené na okamžitý zásah pri obrane štátu samostatne alebo s inými štátmi,“ vysvetľuje motiváciu Balleková.

Tím CSIRT je podľa odborníkov užitočný, pretože pomáha pri rýchlom šírení varovaní na nebezpečný vírus či cielený útok.

Hranice štátov neexistujú

„Ak by sme mali upozorňovať na hrozbu každú hostingovú spoločnosť alebo poskytovateľa pripojenia, stálo by nás to množstvo námahy. Namiesto toho upozorníme CSIRT, ktorý varovania posunie ďalej,“ vysvetľuje bezpečnostný výskumník kanadskej pobočky firmy Eset Sébastien Duquette.

O tom, či má zmysel budovať popri civilnom tíme na kybernetickú bezpečnosť aj vojenský, odborníci nepochybujú.

Výskumník Esetu David Harley si nemyslí, že dnes existuju natoľko malé štáty, aby im nemuselo záležať na testovaní ich kybernetickej bezpečnosti.

„Kybernetická špionáž veľmi neberie ohľad na hranice štátov,“ dodal Harley a pripomenul, že väčšina technologicky vyspelých štátov sa dnes nejako zapája do kybernetickej špionáže či sabotáže.

Najviac počuť najmä o čínskych hackeroch, ktorým sa napríklad podarilo minulý mesiac ukradnúť dokumenty o tridsiatich tajných amerických zbraní.

„Integrácia kybernetických jednotiek do armády dáva zmysel,“ potvrdzuje aj sa šéf AVG VirusLabu Jiří Kropáč.

Pri menších štátoch podľa neho môže byť riziko, že nebudú mať na vlastnú kybernetickú armádu peniaze.

Brániť sme sa už skúšali

Naša armáda koncom minulého roka testovala kybernetický útok.

BRATISLAVA. Slovensko síce nepatrí medzi štáty, o ktorých počuť pri kybernetických útokoch, no patrí medzi šesť štátov Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré sa snažia zvyšovať kybernetickú bezpečnosť.

Pred piatimi rokmi sme s Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Nemeckom a Talianskom založili Medzinárodné výskumné centrum na podporu boja proti hackerom v Tallinne.

„Je to výskumné a tréningové stredisko, ktoré má vytvoriť nové kapacity v boji proti kyberterorizmu,“ povedal vtedy estónsky major Raul Rikk.

Odvtedy začalo NATO postupne zvyšovať nároky na zvládanie kybernetických hrozieb. Vlani sa konalo cvičenie krízového manažmentu, kde si členovia aliancie vyskúšali odolnosť proti masívnemu útoku hackerov.

„Boli precvičené rôzne prvky obrany a ochrany, použitie reakčných síl, ako aj rôzne druhy obrany proti teroristickým hrozbám a kybernetickým útokom,“ píše sa vo výsledkoch cvičenia, o ktorých vláda rokovala začiatkom tohto roka.

Adam Valček

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  4. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  7. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  8. Vizuálny smog je problém
  9. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  10. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou
  1. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  2. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  3. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  4. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  5. Keď Slováci krotia morský vietor
  6. Ochrana pred tropickou horúčavou
  7. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  8. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  9. Savills Investment Management kupuje Gdanski Business Center II
  10. Škôlka od srdca
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 17 371
  2. Vizuálny smog je problém 10 496
  3. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 4 392
  4. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 4 195
  5. Reportáž: Hranolky z McDonald’s sú zložené z 5 ingrediencií 3 715
  6. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 3 198
  7. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 171
  8. Spoznajte exotický Zanzibar od severu až po juh 2 836
  9. Prešovská Spinea tromfla Japoncov a spresnila roboty 2 443
  10. Historickým vláčikom sa prichádza previezť stále viac turistov 2 237

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTO

Vývojár palív v F1 pre SME: Niekedy vieme viac ako technici

Benoit Poulet už začína vyvíjať benzín na budúci rok.

Investigatíva Adama Valčeka

Kočner tentokrát svoj biznis nedokonal, od Unipharmy chcel 45 miliónov

Penta odmieta, že by sa spojila s Kočnerom, aby položili Unipharmu.

KOMNENTÁR PETRA TKAČENKA

Kočnerovi sa to sype pod rukami

Unipharma je ďalší klinec do rakvy.

Neprehliadnite tiež

Zvieratá, ktoré nemávajú rakovinu. Čo im v tom pomáha?

Veľké zvieratá by mali mať viac rakoviny. Pre niektoré druhy to neplatí.

PODCAST ZOOM

Zoom: Šokovala vedcov a odhalila záhadu plastov

Sarah-Jeanne Royerová zistila, že plasty sú ešte väčší problém.

PODCAST ZOOM

Zoom: Sú ako ľudia, mikróby cestujú MHD

Ako sa šíria mikróby spolu s ľuďmi.