BRATISLAVA. Spolu s rodným listom novorodeného dieťaťa si rodičia odnesú z pôrodnice aj USB kľúč s dátami o genóme batoľaťa, z ktorého sa dá zistiť, na ktoré choroby bude v budúcnosti náchylnejšie a proti ktorým bude zas odolnejšie.
Takáto budúcnosť nás možno raz čaká vďaka práci molekulárnych biológov, ktorí si prečítajú DNA dieťaťa. Používajú na to stroje, aké sú už vyše mesiaca aj v novootvorenom výskumnom centre na Univerzite Komenského.
Genetický startup
S podporou európskych peňazí centrum zastrešila bratislavská spoločnosť Geneton, ktorá vzišla z univerzitného výskumu. Na analýzu DNA a odhaľovanie ochorení sa spojila s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského.
„Výskumné centrum je vybavené najmodernejšími prístrojmi na čítanie ľudskej DNA pomocou metódy sekvenovania novej generácie,“ vysvetľuje šéf Genetonu Vladimír Virčík.
Pred pár rokmi vedci tvrdili, že väčšina ľudskej DNA je nevyužívaná. To, že až štyri pätiny ľudskej DNA obsahujú dôležité informácie, zistili len nedávno.
„Ľudskú DNA vieme prečítať približne za jeden týždeň. Otázka je, čo s tou obrovskou pomyselnou knihou, ktorá obsahuje približne tri miliardy písmen,“ hovorí prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Peter Celec, ktorý je spolumajiteľom Genetonu.
Keď odborníci hľadajú v DNA už známu chorobu, výsledok vám povedia aj do mesiaca. „Neustále pribúdajú nové zistenia, čo ktorá časť DNA znamená,“ hovorí Celec.
Plán vyšetrení
Výpočet odhadov rizika, že dieťa bude mať určitú chorobu, si preto budú rodičia z pôrodnice odnášať možno za desať či dvadsať rokov, no už o pár rokov môže byť realitou aspoň čiastočný zoznam s individuálne odporučenými preventívnymi vyšetreniami.
Nové laboratórium má tri rôzne zariadenia na čítanie ľudskej DNA, niektoré prečíta genetické informácie rýchlejšie, iné zas prečíta aj to, čo zvyšné dve nevedia.
„Všetky informácie sa potom analyzujú cez počítač a výsledky bude interpretovať priamo lekár pacientovi,“ hovorí vedecký pracovník Ján Radvánszky.
Výskumné centrum na Univerzite Komenského financuje Geneton najmä z eurofondov, na projekte začalo pracovať v roku 2010.
Zistenie, že zrejme nič také ako nevyužívaná DNA neexistuje, naučilo myslieť vedcov inak. „Museli sme úplne zmeniť aj to, čo učíme študentov,“ hovorí Peter Celec.
Dnes ponúka Geneton najmä test pohlavia plodu. „Vieme identifikovať pohlavie už v desiatom týždni tehotenstva,“ vraví Virčík. O test za vyše 80 eur sa ročne zaujímajú stovky rodičov, jeho spoľahlivosť je takmer stopercentná. Zatiaľ sa tieto testy robia z krvi, ale vďaka výskumu bude možné časom využiť sliny.
Ceny analýz DNA klesajú, no stále ide o tisíce eur. Záleží na rozlíšení čítania DNA aj na tom, čo konkrétne sa hľadá.
„To, čo vieme, je obmedzené. Máme však možnosť posunúť poznanie dopredu, hlavne pri onkologických chorobách. Tam má medicína najväčší diagnostický i terapeutický deficit,“ dodáva Peter Celec.
