BRATISLAVA. So sociálnymi sieťami vedia pracovať už takmer dve tretiny obyvateľov. Tí, ktorí služby ako Facebook, Pokec či Twitter používajú, hodnotia svoju zručnosť veľmi dobre.
Výrazne sa zvýšil podiel užívateľov u ľudí s vyšším vekom, nižším vzdelaním a u manuálne pracujúcich.
Zistenia prezentoval tento týždeň Inštitút pre verejné otázky (IVO) ako súčasť dlhodobého projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku.
„Využívanie sociálnych sietí považujeme za jednu zo zručností, ktoré môžeme zaradiť do celkovej digitálnej gramotnosti človeka,“ hovorí analytik IVO Marián Velšic. Výsledkami chcel inštitút poukázať na to, ako sme sa posunuli za posledné dva roky.
Najlepšiu známku má VýchodSlováci využívajú sociálne siete čoraz viac. Dokáže s nimi pracovať už 63 percent ľudí, o päť percent viac ako v roku 2011. Podiel ľudí používajúcich sociálne siete sa zvyšuje s dosiahnutým vzdelaním a znižuje s výškou veku.
Úroveň svojich zručností ohodnotili priemernou známkou 2,9, o tri desatiny lepšie ako pred dvoma rokmi. Najlepšie sa hodnotia na východe Slovenska, zatiaľ čo najväčší podiel užívateľov je v Banskobystrickom kraji.
Bez sociálnych sietí sme mimo„Je nutné poznamenať, že celkový priemer nám takpovediac kazí 37 percent respondentov, ktorí prácu so sociálnymi sieťami vôbec nezvládajú. Ak sa ich niekto rozhodne využívať, ide mu to zväčša dobre,“ tvrdí Velšic.
Sociálne siete nás nútia komunikovať s ostatnými, inak ste mimo. „Čím dlhšie na nich sme, tým sa používanie sa stáva jednoduchšie,“ hovorí špecialista na Facebook a Twitter Michal Dragan.
Projekt Digitálna gramotnosť na Slovensku sleduje schopnosť obyvateľstva pracovať s informačnými technológiami.
Okrem komunikácie v sociálnych sieťach na internete patrí medzi indikátory tejto schopnosti aj práca s informáciami a službami a ovládanie hardware a software. Inštitút pre verejné otázky opakuje výskum každé dva roky.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnsXDgfshMHbdFBPY2Q0ZWlpSDEwczBnTlpDTGFKa0E&transpose=0&headers=1&range=A1%3AB6&gid=0&pub=1","options":{"vAxes":[{"useFormatFromData":true,"title":null,"formatOptions":{"scaleFactor":null},"minValue":0,"viewWindowMode":"pretty","logScale":false,"viewWindow":{"min":0,"max":1},"maxValue":1},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"logScale":false,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"booleanRole":"certainty","title":"V\u00fdvoj indexu digit\u00e1lnej gramotnosti na Slovensku","animation":{"duration":0},"domainAxis":{"direction":1},"legend":"none","hAxis":{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"isStacked":false,"width":500,"height":320},"state":{},"view":{},"isDefaultVisualization":true,"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart1"}
Technológie nútia ľudí zvládať ichAnalytik Inštitútu pre verejné otázky Marián Velšic si myslí, že digitálna gramotnosť je potrebná v čoraz väčšom spektre povolaní.
Ktoré zistenie výskumu by ste vyzdvihli?
Skupiny ľudí zaostávajúce v oblasti informačných technológii sa výrazne zlepšili, nie len v oblasti sociálnych sietí, ale celkovo v digitálnej gramotnosti. V skupinách ľudí nad 45 rokov, manuálnych pracovníkov či ľudí so základným vzdelaním stúpol podiel užívateľov o 15 až 18 percent. Stále sú to veľké rozdiely oproti niektorým skupinám, ale treba povedať, že sa to zlepšuje.
Ako si vysvetľujete, že ak raz ľudia sociálne siete používajú, tak sa ich naučia ovládať veľmi dobre?
Je to zaujímavé, lebo sociálne siete sú dnes často sofistikované technológie. Úlohu tam môže zohrávať faktor nutnosti komunikovať s ostatnými. Keď sa niekto naučí fotiť, uploaduje svoje fotky a spraví album, tak máte motiváciu naučiť sa to isté. Aj keď to nie je ľahké a treba sa naučiť veľa úkonov. Samotná technológia núti človeka, aby to zvládal.
Prečo sa podľa Vás ohodnotili najlepšie na východnom Slovensku?
Treba povedať, že ich hodnotenie je veľmi subjektívne. Ťažko sa zisťuje prečo, môže to byť strašne veľká škála odpovedí. Nemyslím, že by to bolo dané štruktúrou obyvateľstva, ktorá je viac-menej rovnaká medzi krajmi. Ako sa rozvíja dostupnosť IT služieb aj v odľahlých obciach, tak sa rozdiely balansujú. Keď má k rovnakej technológii prístup Bratislavčan aj Košičan, tak treba pátrať po niečom inom.
Branislav Jenčo
