LONDÝN, BRATISLAVA. Na prvý pohľad nepatrí medzi najkrajšie zvieratá sveta, nemá ani dobrý zrak. V jeho prípade na tom vôbec nezáleží.
Plešatý hlodavec rypoš lysý (Heterocephalus glaber) totiž nikdy nedostane rakovinu a môže tak byť kľúčom k liečbe či prevencii zhubných nádorov.
Prečo nedostane rakovinu
Rypoš lysý
- dožíva sa až 30 rokov, čo je vek nedosiahnuteľný u drobných hlodavcov,
- nemá srsť a je krátkozraký,
- žije v tmavých tuneloch s nízkym obsahom kyslíka,
- je jediným cicavcom, ktorý nie je schopný regulovať svoju telesnú teplotu,
- pochádza z východnej Afriky,
- je dobre vyvinutý na život pod zemou, jeho koža nemá citlivosť na bolesť.
Tím výskumníkov z newyorskej University of Rochester skúmal protirakovinové vlastnosti tohto zvieraťa.
Na rozdiel od iných drobných hlodavcov, ako sú potkany či myši, tento druh nedostane rakovinu ani vo vyššom veku.
Dlhovekosť a vlastná ochrana pred rakovinou boli dôvody, prečo sa ho biológ Andrei Seluanov rozhodol skúmať.
Na porovnanie, kým rypoš môže žiť viac ako 30 rokov, myši nežijú viac než štyri roky a často umierajú na rakovinu.
Seluanov spolu s Verou Gorbunovou kultivoval kožné bunky hlodavca v laboratóriu. Zistili, že tkanivá obsahovali vo vysokých množstvách prírodnú látku hyaluronan (HMW-HA), inak nazývanú aj lepkavý cukor, ktorý sa podieľa na obnove tkanív a tiež zabraňuje tvorbe nádorov.
Vedci tiež zistili, že reťazce hyaluronanu sú pri rypošoch mnohonásobne väčšie ako pri iných hlodavcoch. Táto látka bola natoľko hustá, že podľa Seluanova upchala prístroje v jeho laboratóriu.
Podľa vedcov dáva hyaluronan tomuto tvorovi osobitú, elastickú pokožku nielen na jednoduchší pohyb pod zemou, ale predovšetkým mu poskytuje ochranu proti rakovine.
Experimenty totiž ukázali, že po odstránení hyaluronanu z buniek sa jedinec stal citlivým na rakovinu. Podľa štúdie publikovanej v časopise Nature by tak toto zistenie mohlo viesť k novej liečbe rakoviny.
Užitočný aj pre ľudí
„Štúdium zvieraťa, ktoré je odolné proti rakovine, môže viesť k odhaleniu mechanizmov, ktoré sa môžu využiť aj pri ľuďoch na liečbu a prevenciu rakoviny,“ povedala podľa BBC Gorbunová.
Vedci chcú teraz otestovať látku na myšiach a neskôr na ľudských bunkách. „Pôjde o nepriamy dôkaz, že HMW-HA bude fungovať aj u ľudí,“ povedal podľa BBC Seluanov.
Tá istá látka sa používa na úľavu od bolesti pri artritíde či ako kozmetický doplnok proti tvorbe vrások. „Dúfame preto, že to môže tiež vyvolať protinádorovú odpoveď.“
Žijú v kastách. Ako včely či mravce
Rypoš lysý je unikátny aj svojím vysokospoločenským, eusociálnym životom. Teda podobne ako včely či mravce žijú v kastách, viacgeneračne a spoločne sa starajú o svoje potomstvo.
Medzi hlodavcami sú toho schopné len rypoše lysé a damarské.
Podobne ako u včiel aj medzi rypošmi, ktorí majú v sebe niečo z krtka aj potkana, v ich nore žije tak– zvaná kráľovná. Jej úlohou je reprodukcia ďalších potomkov s niekoľkými jedincami. Zvyšok sú bezpohlavní robotníci, ktorí pracujú na ostatných a nemajú rozvinuté reprodukčné schopnosti.
Denisa Ballová
