SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Mars mal kedysi v atmosfére kyslík

Pred štyrmi miliardami rokov vyzerala planéta inak. Zrejme mala nielen vodu.

Dávna atmosféra Marsu sa ponášala na Zem.Dávna atmosféra Marsu sa ponášala na Zem. (Zdroj: NASA)

LONDÝN, BRATISLAVA. Mali by sa na seba podobať. Ak tie skaly pochádzajú približne z rovnakého miesta a vznikli rovnakým spôsobom, v princípe by sa nemali od seba priveľmi líšiť. Keď sa však americké vesmírne vozidlo Spirit vybralo do marsovského krátera Gusev a preskúmalo tam miestne kamene, vedcov zaskočilo.

Odborníci poznali meteority, ktoré z Marsu dopadli na našu planétu. Kúsky staré približne dvesto miliónov až jeden a pol miliardy rokov však ukazovali výrazne iné chemické zloženie ako to, na ktoré narazil kozmický rover.

Podstatne staršie skaly na povrchu nášho planetárneho suseda totiž obsahovali najmenej päťkrát viac niklu než kúsky známe zo Zeme. A nielen to, naznačovali, že kedysi bolo na planéte množstvo kyslíka v atmosfére.

Bol tam kyslík

Fakty
Rover Spirit

Misia odštartovala 10. júna 2003, v kráteri Gusev rover pristál v januári 2004.

Misia mala trvať tri mesiace, vozidlo vydržalo až do roku 2010.

Skúmalo skaly a povrch planéty.

Kráter Gusev je dobré miesto na skúmanie dávneho Marsu. Nárazy kozmických telies odkryli staršie vrstvy, a preto tam v roku 2004 pristálo jedno z vesmírnych vozidiel americkej misie Mars Exploration Rovers. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) tam vyslal vozidielko Spirit.

Šikovný prístroj mohol vďaka odkrytej oblasti skúmať červenú planétu tak, ako asi vyzerala počas svojej búrlivejšej mladosti. Vedci však pri plánovaní misie netušili, ako veľmi mohla byť búrlivá.

Keď to totiž Spirit urobil, zistil, že dávny Mars bol pre prípadný život podstatne prívetivejší, ako dnešná studená, prašná a nudná planéta. Ale rovnako i to, že skaly v jeho okolí nezodpovedajú zloženiu meteoritov, ktoré doleteli až na Zem.

Podľa štúdie v odbornom magazíne Nature je vysvetlenie vzrušujúce: kedysi dávno bola atmosféra Mars plná kyslíka a ten tam existoval podstatne skôr, ako sa vo väčšom množstve objavil na Zemi. Kde zaň mohol práve život.

„Teraz sme ukázali, že tieto meteority aj povrchové vulkanické skaly sú konzistentné s tým, že majú rovnaký pôvod,“ hovorí v tlačovom vyhlásení Oxfordskej univerzity Bernard Wood, prvý autor štúdie v Nature.

„Pochádzajú z hlbín Marsu, no skaly na povrchu prišli z prostredia podstatne bohatšieho na kyslík. Pravdepodobne vďaka recyklácii materiálov bohatých na kyslík hlboko pod povrchom.“

Vedci predpokladajú, že kamene, na ktoré Spirit narazil, zhruba pred štyrmi miliardami rokov, v nejakej podobe zažili Mars plný kyslíka. Neskôr sa ten materiál dostal vďaka prirodzeným geologickým procesom pod povrch, no vulkanizmus ho znovu vyniesol na povrch, kde ho našlo vesmírne vozidlo. Meteority boli jednoducho mladšie a z hlbín ich sopky vyniesli až podstatne neskôr.

Hľadať život

Väčšie množstvo kyslíka sa do atmosféry Zeme dostalo vďaka živým organizmom. No ak bol kyslík aj v atmosfére Marsu, ešte to neznamená, že na kedysi vlhkej a teplej planéte jestvoval život.

Kyslík sa tam mohol objaviť aj iným spôsobom, napríklad pri rozklade vodnej pary vo vyšších vrstvách atmosféry, keď časť vodíka unikla do kozmu. Ako to však bolo, odborníci skôr hádajú.

Dosiaľ sme totiž na červenú planétu neposlali misiu, ktorá by dokázala odhaliť život. Aj kozmický rover Cu?riosity len pátra po podmienkach, ktoré by hovorili o dávnej obývateľnosti. Tú už našli, vypátrať samotný život sa však chystá až európsko-ruská misia ExoMars, ktorá poletí na susednú planétu v roku 2018.

Zavŕtať sa pod povrch

Dva roky predtým najskôr Európska vesmírna agentúra a Roskosmos pošlú na obežnú dráhu Marsu sondu, ktorá pohľadá metán a jeho zdroje. Neskôr by malo pristáť vozidlo, ktoré sa pokúsi objaviť súčasný či minulý život.

Poslúži na to vrták, ktorý sa dokáže zaryť až dva metre pod marsovský povrch. Inžinieri odhadujú, že celý program bude stáť viac než miliardu eur.

doi:10.1038/nature12225

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na Covid zomrú desiatky ľudí denne. Pokles príde najskôr o dva týždne

Zomierajú ľudia s inými ochoreniami, ktorí by inak žili.

V piatok sa na Slovensku urobilo v súvislosti s ochorením Covid - 19 šestnásť pitiev.

Špeciálny prokurátor Kováčik ide do väzby, rozhodol súd

Súd zobral do väzby aj druhého obvineného Norberta Pakšiho.

Policajná eskorta a príslušníci Národnej kriminálnej agentúry privádzajú vysokého postaveného policajného funkcionára Norberta Pakšiho a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na pojednávanie na Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Podcast Dobré Ráno.
Komentár Zuzany Kepplovej

Tak prrr! Neleteli sme na Mars

Ľudia ukázali ochotu a dôveru. Pokaziť to vždy môže nedostatok pokory lídrov.

Zuzana Kepplová.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik