Medzičlánkom k získaniu Nobelovej ceny sú publikácie v mienkotvorných časopisoch. A keďže vo väčšine odborov ako je napríklad matematika alebo aj ten môj (evolúcia) sa Nobelova cena neudeľuje, je takáto publikácia vrcholom kariérneho postupu vedca.
Nepodám zoznam argumentov prečo a či je kariéra dôležitá pre vedca, ktorý by mal na jednej strane hľadať pravdu a na druhej sa zapájať do metabolizmu ekosystému v ktorom žije (v mojom prípade SAV v Karpatskom oblúku).
Použijem metaforu, a je to veľmi smutný fakt, že ju používam a že nestačí jednoducho konštatovať, že sme s kolegami vytrhli z náruče prírody a pravdy poznatok a jednoducho ho zverejnili. Je však fakt, že samotná veda sama o sebe u nás nikomu nič nehovorí. Metafora áno.
Získanie Nobelovej ceny sa podarí ročne len štyrom jedincom, čo je v športe analogické získaniu titulu športovec roka. Mimochodom, málokoho zaujíma, kto sa ním stal.
Oveľa väčšej úcte sa tešia držitelia olympijských medailí, ktorých sú ročne (rozrátane) stovky. Aj keď práca vedca je skôr prácou rozhodcu ako športovca, práve takýmto výkonom, a nemusia to byť práve svetové rekordy, čo sa týka počtu aj kvality priamo zodpovedajú vedecké publikácie v mienkotvorných časopisoch.
Nepočítajúc 49 účastí na štúdiách s mnohými desiatkami autorov (veda je dnes kolektívny šport), takýto počin sa v histórii slovenskej vedy podaril jedenásťkrát – v časopisoch Nature, Science a PNAS.
Na ilustráciu náročnosti takýchto intelektuálnych výkonov slúži fakt, že v týchto periodikách spravidla publikujú mnohonárodné tímy s nepredstaviteľnou infraštruktúrou. Vedú ich ľudia, ktorí ovládajú sondy na Marse, Hubblov teleskop či niekoľkomiliardový urýchľovač CERN, ale aj zaradenia, o ktorých bežný smrteľník nemá ani potuchy.
My máme asi najnižší tabuľkový plat v Únii a, s istým preháňaním povedané, mikroskop požičaný od kolegu. Aj tak sa nám to ale občas podarí a náš výskum komentujú spomínané periodiká. Teraz sa to podarilo kolegovi.
Preťahujeme totiž veľryby uchom ihly. Nie som si ale celkom istý, či to máme skúšať znova. Už len kvôli tým veľrybám – oni totiž stále rastú.
Autor: Peter Vršanský, paleontológ
