CHICAGO, BRATISLAVA. Život nájdete prakticky všade na našej planéte. Často obýva extrémne miesta s vysokými teplotami či nedostatkom niektorých látok. Ukrýva sa v úplnej temnote či žije v oblastiach s ohromným množstvom slnečného žiarenia.
Vedcov však už dlho trápia otázky, odkiaľ a akým spôsobom sa život po našej planéte šíri. A kde je najpravdepodobnejšie miesto, odkiaľ začínajú jednotlivé druhy putovať.
Nový výskum lastúrnikov naznačuje, že kľúčom k tejto odpovedi môžu byť trópy. Štúdia v prestížnom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), ktorej spoluautorom je aj slovenský vedec Adam Tomašových z Geologického ústavu SAV, tiež zdôrazňuje existenciu druhov, ktoré sú akýmsi nevyhnutným mostíkom pre ďalšie rozšírenie vývojovej vetvy.
Kľúčové trópy
Ich telo ukrýva pevná schránka z lastúr.
Potravu získavajú filtrovaním vody, dýchajú žiabrami. Zvyčajne sa orientujú podľa čuchu a hmatu.
Existujú tisícky takýchto druhov.
„Riešili sme, akým spôsobom dochádza k migrácii morských organizmov z tropickej oblasti do mierneho pásma,“ hovorí pre SME slovenský vedec, ktorý sa na výskume podieľal počas svojho postdoktorandského pôsobenia na americkej University of Chicago.
„Tento prechod je spojený s pomerne náhlymi zmenami v teplote a na úspešnú migráciu je zrejme nutná aj vnútrodruhová adaptácia.“
Vedci už od polovice 19. storočia tušia, že v trópoch je bohatší život ako na póloch. No dlho nebolo jasné, čo sa za veľkou rozmanitosťou rôznych druhov na našej planéte ukrýva. Nový výskum ukazuje, že práve trópy majú byť jej motorom.
„Tropické oblasti totiž majú maximálny počet druhov - maximálnu biodiverzitu. A to platí dnes a platilo aj v geologickej minulosti,“ zdôrazňuje Tomašových.
Prechodné druhy
Medzinárodný tím výskumníkov pod vedením Davida Jablonského skúmal rôzne druhy lastúrnikov, napríklad ustrice či srdcovky. Výhodou je, že dnes žijú tisíce takýchto druhov, bohaté sú však aj fosílne nálezy. Odborníci sa tak dokázali na celý proces pozrieť v širšom kontexte.
Vedci zistili, že pri rozširovaní jednotlivých vývojových vetiev sú nevyhnutné špeciálne druhy. Aj keď ich nebýva veľa a sú vzácne, práve ony sú tým mostom, vďaka ktorému sa línie šíria do nových, napríklad chladnejších oblastí.
Takéto tvrdenie čiastočne odporuje staršej hypotéze, že príbuzné druhy zostávajú zhruba v rovnakých podmienkach, ktoré vymedzili už ich predkovia.
„Väčšina druhov, ktoré sme skúmali, dodržiavala tento princíp,“ vysvetľuje v tlačovom stanovisku Jablonski. „Nie však tie, ktoré sú kľúčové pre vytváranie biodiverzity na zemi.“
Z trópov ďalej
Podľa štúdie v magazíne PNAS sú ideálnym miestom na začiatku tohto procesu práve trópy. Predstavujú pre život dlhodobo stabilné, veľké oblasti, kde druhy zvykli vymierať v menšej miere a častejšie tam vznikali nové. A aj keď sa odtiaľ jednotlivé línie šíria relatívne málo, z času na čas to robia.
„Analýzy, ktoré riešia, akým spôsobom takáto diverzita vzniká a ako sa udržiava, sú kľúčové v oblasti evolučnej ekológie, biológie a paleobiológie,“ dodáva aj slovenský vedec. „Preto sa dostávajú do takýchto časopisov.“
