BRATISLAVA. Americkí tajní údajne špehujú internet. Ich program PRISM má sledovať viacero veľkých spoločností, ktoré Národnej bezpečnostnej agentúre (NSA) poskytujú svoje dáta. Medzi firmami majú byť napríklad Google, Microsoft, Apple či Facebook.
Ak ste však v strachu pred americkým sledovaním ušli k slovenským poskytovateľom e-mailových služieb, nemuseli ste si vôbec polepšiť.
Je pravdepodobné, že miestne služby vám neposkytnú rovnaký komfort či možnosti ako zavedené veľké firmy. Problémy môže spôsobiť aj presúvanie údajov či naučiť vaše okolie, že už používate inú e-mailovú adresu.
Zároveň nemáte istotu, že vaše dáta naozaj ostávajú na Slovensku, mimo dosahu amerických tajných služieb.
Zoznam je aj v Amerike
Najmenej jedna zo slovenských spoločností totiž už pred dvomi rokmi začala využívať služby Microsoftu a nové e-mailové schránky vrátane ich obsahu už nie sú umiestnené na slovenských serveroch.
Zoznam.sk všetky novovytvorené účty zriaďuje v službe Outlook, predtým pomenovanej Windows Live. Microsoft pre ukladanie dát tejto služby ale nevyužíva servery na Slovensku.
Zdroj zo slovenskej divízie spoločnosti Microsoft SME potvrdil, že dáta sa v najväčšej miere nachádzajú v Írsku, no časť z nich je umiestnená aj v Amerike.
„Zoznam.sk sa záväzne riadi aktuálne platnou legislatívou. Kontrolu nad dátami, ktoré spravuje portál Zoznam.sk, máme v plnom rozsahu," odpovedal Zoznam vo svojom stanovisku.
Na otázku SME, či a akú majú v spoločnosti kontrolu nad údajmi spravovanými Microsoftom, nás Zoznam odkázal priamo na americkú spoločnosť.
„Osobné údaje môže Zoznam.sk poskytnúť výlučne na základe žiadosti oprávnených orgánov – napríklad na základe súhlasu súdu alebo prokurátora, a to v prípade, ak to platná legislatíva umožňuje. Otázky o údajoch, ktoré sú spracúvané na strane spoločnosti Microsoft, je potrebné smerovať priamo na spoločnosť Microsoft."
Schválené vopred
Microsoft podobne ako ostatné firmy zapletené do kauzy odmieta vedomú účasť na projekte PRISM.
„Zákaznícke údaje poskytujeme iba vtedy, ak na to obdržíme právne záväzný príkaz alebo súdny rozkaz, ale nikdy nie na dobrovoľnom základe," odpovedala SME pred niekoľkými dňami firma.
Tvrdí, že údaje poskytuje jedine v prípade právne záväzného príkazu alebo súdneho rozkazu.
Podstatou špehovania programom PRISM je však rozsiahle sledovanie umožnené vďaka dodatkom v Foreign Intelligence Surveillance Act (FISA).
Americké súdy zrejme nemusia schváliť konkrétny zber dát od jednotlivca, ale špecializovaný úrad prakticky predschváli takýto postup bez riadnej kontroly. Americkí tajní navyše môžu naformulovať svoje požiadavky na špehovanie tak, že prakticky môžu sledovať čokoľvek - s výnimkou priameho sledovania Američanov.
Americká NSA si následne chodí k jednotlivým firmám po dáta. Podľa uniknutého dokumentu o programe PRISM má prístup priamo k dátam zo serverov deviatich dotknutých firiem.
