PEKING, BRATISLAVA. V nej traja taikonauti strávia najbližší týždeň.
Automatický spojovací manéver prebehol dva dni po štarte rakety z kozmodrómu v púšti Gobi, uviedla agentúra Nová Čína. Po vstupe do orbitálneho laboratórneho modulu Tchien-kung 1 si členovia posádky, medzi ktorými je po druhý raz aj čínska taikonautka, vymenili vesmírne obleky za modré kombinézy.
Najnovšia vesmírna misia Číny potrvá 15 dní a je tak najdlhšou, o akú sa kedy v krajine pokúsili. Traja taikonauti budú počas 12 dní v module vykonávať rôzne vedecké pokusy a testovať systémy modulu, napríklad pri manuálnom spojovacom manévri.
Prostredníctvom videospojenia tiež vystúpia s prednáškami pre čínskych študentov na Zemi, čo je súčasť snahy zvýšiť popularitu vesmírneho programu medzi mladými Číňanmi.
Modul Tchien-kung 1 (Nebeský palác 1) sa na obežnej dráhe nachádza necelé dva roky a neskôr v priebehu tohto roka ho vyradia z prevádzky a do roku 2020 nahradia väčším a trvalejším modulom, uviedla agentúra AP.
Čína má síce stále ďaleko od dostihnutia vesmírnych veľmocí, akými sú USA a Rusko, avšak nová misia Šen-čou 10 - piaty čínsky kozmický let s posádkou od roku 2003 - bude ďalšou ukážkou jej pokroku v čase, keď rozpočtové obmedzenia a meniace sa priority brzdia americké lety s posádkou.
Čína plánuje tiež bezpilotné pristátie a vyslanie vozidla na Mesiac. Jej vedci už hovoria aj o možnosti vyslania človeka na Mesiac, nie však skôr ako v roku 2020.
