izmov iba necelé promile možno považovať za škodcov zdravia. Prevažná časť mikroorganizmov je pre život nevyhnutná a užitočná. Mikroorganizmami, prevažne baktériami, sú osídlené ústa, sliznice, pokožka, vagína a najmä tráviaci trakt. Kým žalúdok a čiastočne aj tenké črevo u zdravého jedinca obsahuje nepatrné množstvo baktérií, hrubé črevo je nimi doslova preplnené.
„Dobré“ baktérie držia na
uzde tie „zlé“
Hmotnosť baktérií v hrubom čreve dosahuje hmotnosť pečene, teda až 1,5 kg. V mililitri obsahu hrubého čreva sa nachádza až stotisíc miliárd baktérií. Z hľadiska rôznorodosti v hrubom čreve žije vyše päťsto rozličných druhov baktérií. Niektorých druhov je tu hojne, iných poskromne. Významnejšie kvantitatívne zastúpenie má len asi 30 druhov.
V zdravom organizme teda väčšina črevných baktérií patrí medzi symbiotické a užitočné pre človeka. Mikroflóra hrubého čreva sa významne podieľa na trávení potravy. Zapája sa do toľkých biochemických reakcií, že ju možno oprávnene porovnávať s aktivitou pečene.
Druhové zloženie črevnej mikroflóry nie je konštantné. Mení sa najmä v závislosti od veku a zloženia potravy. Krátko po narodení začnú v čreve prevažovať baktérie mliečneho kvasenia, ktoré s pribúdajúcim vekom ustupujú a začnú sa objavovať menej užitočné skupiny. Je dokázané, že starnutím sa v čreve objavuje čoraz viac hnilobných a iných nepriaznivejších druhov baktérií. Podľa viacerých odborníkov toxické produkty hnilobných baktérií patria medzi hlavné, ale nie jediné príčiny starnutia.
Prítomnosť „dobrých“, najmä mliečnych baktérií sa prejavuje rôznymi spôsobmi: potláčajú rast choroboplodných baktérií, stimulujú prirodzenú obranyschopnosť organizmu - imunitný systém, zlepšujú trávenie a absorpciu esenciálnych živín vrátane stopových minerálov, syntetizujú vitamíny skupiny B a K. Okrem toho „dobré“ baktérie zabraňujú premnoženiu hnilobných baktérií, ktorých enzýmy premieňajú niektoré zložky potravy a žlčové kyseliny na karcinogény. Mliečnym baktériám sa pripisuje aj významná funkcia ochrany proti črevným infekciám (salmonelóza, dyzentéria, listerióza, cholera a ďalšie hnačkové ochorenia vrátane cestovnej hnačky).
Toxíny škodia celému telu
Keď hnilobné a iné menej priaznivé baktérie začnú v hrubom čreve prevládať, vznikne „generátor“ toxínov, ktoré dráždia sliznice čreva. Vytvárajú v ňom zápalové ložisko a krvným riečiskom sa dostávajú aj do iných častí tela. Spôsobujú zápalové ochorenie čriev, vredovú kolitídu, Crohnovu chorobu, zápchu, hnačky…
Toxíny, karcinogény a alergény sa dostávajú aj do tkanív a buniek, čo vyvoláva rôzne alergické a toxické príznaky. Okrem toho toxíny narúšajú rovnováhu medzi oxidantmi a antioxidantmi, čím zvyšujú hladinu nebezpečných voľných radikálov, ohrozujúcich ľudské zdravie. Toxíny poškodzujú aj aktívne skupiny enzýmov a hormónov, čím potláčajú väčšinu telesných metabolizmov vrátane premeny energie. Výsledným efektom tohto škodlivého procesu je unavený a chorý človek so zoslabnutým imunitným systémom.
Ukazuje sa, že správna zostava črevnej mikroflóry, čiže prevaha „dobrých“ baktérií nad „ zlými“ (alebo menej priaznivými), má kľúčovú úlohu v udržovaní dobrého zdravotného stavu. Znie to až neuveriteľne, ale nedávno sa zistilo, že aj opakované stresy môžu vyvolať v čreve veľký rozvrat a narušiť optimálnu rovnováhu v zostave mikroflóry čreva. Mnohí odborníci to považujú za dôvod vredových zápalových ochorení čriev, ktoré sa navidomoči šíria aj v našej populácii.
Zastúpenie jednotlivých skupín baktérií v čreve najviac ovplyvňujú diétne návyky. Črevo vegetariánov a ľudí s dostatočným príjmom rastlinnej potravy, rýb a bieleho mäsa má iné zloženie mikroflóry ako ľudí obľubujúcich červené mäso štvornohých zvierat (bravčové a hovädzie). Kým prví majú v čreve väčší podiel mliečnych baktérií, u tých druhých prevládajú hnilobné a iné menej priaznivé druhy. Nižší výskyt rakoviny hrubého čreva a srdcovocievnych ochorení u vegetariánov sa pripisuje práve tomuto poznatku.
Zdravú zostavu črevnej mikroflóry pomáha udržovať aj konzumácia kyslomliečnych produktov (jogurty, zakysanka, kefírové mlieko, Maconi). Tieto tzv. funkčné potraviny obsahujú rôzne druhy mliečnych baktérií, ktoré dostali názov „probiotické baktérie“.
Významnú úlohu pri udržovaní správnej zostavy črevnej mikroflóry má aj rastlinná potrava. Pred štvrťstoročím americkí vedci Burkitt a Trowell vyslovili hypotézu, že šírenie srdcovocievnych a iných civilizačných ochorení vrátane rakoviny je dôsledkom zmien v zložení stravy, ktoré sa uskutočnili náhle v minulom storočí. Tepelné a chemické spracúvanie potravín, rafinácia a iné technologické postupy ochudobnili potravinové suroviny o biologicky aktívne látky (enzýmy, vitamíny) a rôzne balastné zložky (vláknina, minerály).
Chýba nám potravinová
vláknina
Výrazne sa znížil aj príjem strukovín, ovocia a zeleniny, ktoré obsahujú okrem iného tzv. potravinovú vlákninu. Tá zohrala v evolúcii človeka významnú úlohu. Predchodcovia človeka z nej získavali veľké množstvo kalórií za pomoci kvasných procesov v hrubom čreve riadenými mliečnymi baktériami. Aj súčasné hominoidy (napr. gorila) s výnimkou človeka a šimpanza sú prevažne vegetariáni. Získavajú až 60 percent kalórií z kvasných procesov v hrubom čreve.
Evolúcia pripravila ľudský organizmus na konzumáciu veľkého podielu rastlinnej diéty. Napriek tomu, že človek a veľké opice sa geneticky odlišujú menej ako troma percentami a majú aj podobnú anatómiu tráviaceho systému, súčasné zloženie potravy sa odlišuje. Preto ľudský organizmus získava z kvasných procesov v hrubom čreve menej ako 9 percent kalórií. Hrubé črevo človeka je teda nedostatočne využité. Termín „potravinová vláknina“ pôvodne zahŕňal v tenkom čreve nestráviteľné rastlinné bunky a pletivá pozostávajúce prevažne z celulózy, hemicelulóz, pektínu a lignínu. Neskôr sa zistilo, že v rastlinách existujú aj určité zložky vlákniny rozpustné vo vode, ktoré dostali pomenovanie „prebiotiká“. Prebiotiká sa nestrávia v tenkom čreve, prechádzajú takmer nezmenené do hrubého čreva a v ňom výdatne podporujú rozmnožovanie „dobrých“ baktérií najmä mliečneho kysnutia.
Rozpustná „potravinová vláknina“ (prebiotikum) sa už významne uplatňuje aj v potravinárskom priemysle, na Slovensku však zatiaľ len obmedzene. Do niektorých jogurtov sa pridáva inulín, ktorý patrí medzi najznámejšie druhy „rozpustnej vlákniny“. Pôvodne bol izolovaný z koreňovej šťavy rastliny zvanej Inula helenium L., z ktorej pochádza aj názov. Inulín a podobné oligosacharidy sa vyskytujú aj v mnohých našich rastlinách (pozri tabuľku). Odborníci odhadujú, že podobné prebiotiká sa vyskytujú až v 36 000 druhoch rastlín.
Ešte v nedávnej minulosti bola na Slovensku obľúbená cigorka ako náhrada pravej kávy. Pravda, vtedy sa nevedelo, že vysoký obsah inulínu pôsobí blahodarne na ľudské zdravie. Po zistení spomínaných účinkov inulínu mali by sme aj náš jedálny lístok rozšíriť o takéto druhy zeleniny a ovocia. Vo Francúzsku už oddávna obľubujú jarný šalát z mladých púpavových listov, špargľa je vychýrenou delikatesou v USA a v západoeurópskych štátoch. Na Slovensku ju začali pestovať na rozsiahlych plochách vo Veľkých Levároch. Špargľa je atraktívnym vývozným tovarom, pretože v Nemecku a Rakúsku patrí medzi mimoriadne obľúbené delikatesy s dokázanými prospešnými účinkami na zdravie.
Prof. RNDr.
LIBOR EBRINGER, DrSc.
