Nebojme sa probiotických baktérií a prebiotík

Náhle zmeny v zložení potravy, ktoré prinieslo uplynulé storočie, môžu zvyšovať výskyt civilizačných ochorení vrátane rakovinyVäčšina laikov považuje mikroorganizmy za pôvodcov nákazlivých ochorení. Skutočnosť je však iná. Z doterajších známych mikroorgan


Zdravú črevnú mikroflóru pomáhajú udržiavať aj kyslomliečne produkty. A samozrejme platí - čím menej červeného mäsa jeme, tým lepšie. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

izmov iba necelé promile možno považovať za škodcov zdravia. Prevažná časť mikroorganizmov je pre život nevyhnutná a užitočná. Mikroorganizmami, prevažne baktériami, sú osídlené ústa, sliznice, pokožka, vagína a najmä tráviaci trakt. Kým žalúdok a čiastočne aj tenké črevo u zdravého jedinca obsahuje nepatrné množstvo baktérií, hrubé črevo je nimi doslova preplnené.

„Dobré“ baktérie držia na

uzde tie „zlé“

Hmotnosť baktérií v hrubom čreve dosahuje hmotnosť pečene, teda až 1,5 kg. V mililitri obsahu hrubého čreva sa nachádza až stotisíc miliárd baktérií. Z hľadiska rôznorodosti v hrubom čreve žije vyše päťsto rozličných druhov baktérií. Niektorých druhov je tu hojne, iných poskromne. Významnejšie kvantitatívne zastúpenie má len asi 30 druhov.

V zdravom organizme teda väčšina črevných baktérií patrí medzi symbiotické a užitočné pre človeka. Mikroflóra hrubého čreva sa významne podieľa na trávení potravy. Zapája sa do toľkých biochemických reakcií, že ju možno oprávnene porovnávať s aktivitou pečene.

Druhové zloženie črevnej mikroflóry nie je konštantné. Mení sa najmä v závislosti od veku a zloženia potravy. Krátko po narodení začnú v čreve prevažovať baktérie mliečneho kvasenia, ktoré s pribúdajúcim vekom ustupujú a začnú sa objavovať menej užitočné skupiny. Je dokázané, že starnutím sa v čreve objavuje čoraz viac hnilobných a iných nepriaznivejších druhov baktérií. Podľa viacerých odborníkov toxické produkty hnilobných baktérií patria medzi hlavné, ale nie jediné príčiny starnutia.

Prítomnosť „dobrých“, najmä mliečnych baktérií sa prejavuje rôznymi spôsobmi: potláčajú rast choroboplodných baktérií, stimulujú prirodzenú obranyschopnosť organizmu - imunitný systém, zlepšujú trávenie a absorpciu esenciálnych živín vrátane stopových minerálov, syntetizujú vitamíny skupiny B a K. Okrem toho „dobré“ baktérie zabraňujú premnoženiu hnilobných baktérií, ktorých enzýmy premieňajú niektoré zložky potravy a žlčové kyseliny na karcinogény. Mliečnym baktériám sa pripisuje aj významná funkcia ochrany proti črevným infekciám (salmonelóza, dyzentéria, listerióza, cholera a ďalšie hnačkové ochorenia vrátane cestovnej hnačky).

Toxíny škodia celému telu

Keď hnilobné a iné menej priaznivé baktérie začnú v hrubom čreve prevládať, vznikne „generátor“ toxínov, ktoré dráždia sliznice čreva. Vytvárajú v ňom zápalové ložisko a krvným riečiskom sa dostávajú aj do iných častí tela. Spôsobujú zápalové ochorenie čriev, vredovú kolitídu, Crohnovu chorobu, zápchu, hnačky…

Toxíny, karcinogény a alergény sa dostávajú aj do tkanív a buniek, čo vyvoláva rôzne alergické a toxické príznaky. Okrem toho toxíny narúšajú rovnováhu medzi oxidantmi a antioxidantmi, čím zvyšujú hladinu nebezpečných voľných radikálov, ohrozujúcich ľudské zdravie. Toxíny poškodzujú aj aktívne skupiny enzýmov a hormónov, čím potláčajú väčšinu telesných metabolizmov vrátane premeny energie. Výsledným efektom tohto škodlivého procesu je unavený a chorý človek so zoslabnutým imunitným systémom.

Ukazuje sa, že správna zostava črevnej mikroflóry, čiže prevaha „dobrých“ baktérií nad „ zlými“ (alebo menej priaznivými), má kľúčovú úlohu v udržovaní dobrého zdravotného stavu. Znie to až neuveriteľne, ale nedávno sa zistilo, že aj opakované stresy môžu vyvolať v čreve veľký rozvrat a narušiť optimálnu rovnováhu v zostave mikroflóry čreva. Mnohí odborníci to považujú za dôvod vredových zápalových ochorení čriev, ktoré sa navidomoči šíria aj v našej populácii.

Zastúpenie jednotlivých skupín baktérií v čreve najviac ovplyvňujú diétne návyky. Črevo vegetariánov a ľudí s dostatočným príjmom rastlinnej potravy, rýb a bieleho mäsa má iné zloženie mikroflóry ako ľudí obľubujúcich červené mäso štvornohých zvierat (bravčové a hovädzie). Kým prví majú v čreve väčší podiel mliečnych baktérií, u tých druhých prevládajú hnilobné a iné menej priaznivé druhy. Nižší výskyt rakoviny hrubého čreva a srdcovocievnych ochorení u vegetariánov sa pripisuje práve tomuto poznatku.

Zdravú zostavu črevnej mikroflóry pomáha udržovať aj konzumácia kyslomliečnych produktov (jogurty, zakysanka, kefírové mlieko, Maconi). Tieto tzv. funkčné potraviny obsahujú rôzne druhy mliečnych baktérií, ktoré dostali názov „probiotické baktérie“.

Významnú úlohu pri udržovaní správnej zostavy črevnej mikroflóry má aj rastlinná potrava. Pred štvrťstoročím americkí vedci Burkitt a Trowell vyslovili hypotézu, že šírenie srdcovocievnych a iných civilizačných ochorení vrátane rakoviny je dôsledkom zmien v zložení stravy, ktoré sa uskutočnili náhle v minulom storočí. Tepelné a chemické spracúvanie potravín, rafinácia a iné technologické postupy ochudobnili potravinové suroviny o biologicky aktívne látky (enzýmy, vitamíny) a rôzne balastné zložky (vláknina, minerály).

Chýba nám potravinová

vláknina

Výrazne sa znížil aj príjem strukovín, ovocia a zeleniny, ktoré obsahujú okrem iného tzv. potravinovú vlákninu. Tá zohrala v evolúcii človeka významnú úlohu. Predchodcovia človeka z nej získavali veľké množstvo kalórií za pomoci kvasných procesov v hrubom čreve riadenými mliečnymi baktériami. Aj súčasné hominoidy (napr. gorila) s výnimkou človeka a šimpanza sú prevažne vegetariáni. Získavajú až 60 percent kalórií z kvasných procesov v hrubom čreve.

Evolúcia pripravila ľudský organizmus na konzumáciu veľkého podielu rastlinnej diéty. Napriek tomu, že človek a veľké opice sa geneticky odlišujú menej ako troma percentami a majú aj podobnú anatómiu tráviaceho systému, súčasné zloženie potravy sa odlišuje. Preto ľudský organizmus získava z kvasných procesov v hrubom čreve menej ako 9 percent kalórií. Hrubé črevo človeka je teda nedostatočne využité. Termín „potravinová vláknina“ pôvodne zahŕňal v tenkom čreve nestráviteľné rastlinné bunky a pletivá pozostávajúce prevažne z celulózy, hemicelulóz, pektínu a lignínu. Neskôr sa zistilo, že v rastlinách existujú aj určité zložky vlákniny rozpustné vo vode, ktoré dostali pomenovanie „prebiotiká“. Prebiotiká sa nestrávia v tenkom čreve, prechádzajú takmer nezmenené do hrubého čreva a v ňom výdatne podporujú rozmnožovanie „dobrých“ baktérií najmä mliečneho kysnutia.

Rozpustná „potravinová vláknina“ (prebiotikum) sa už významne uplatňuje aj v potravinárskom priemysle, na Slovensku však zatiaľ len obmedzene. Do niektorých jogurtov sa pridáva inulín, ktorý patrí medzi najznámejšie druhy „rozpustnej vlákniny“. Pôvodne bol izolovaný z koreňovej šťavy rastliny zvanej Inula helenium L., z ktorej pochádza aj názov. Inulín a podobné oligosacharidy sa vyskytujú aj v mnohých našich rastlinách (pozri tabuľku). Odborníci odhadujú, že podobné prebiotiká sa vyskytujú až v 36 000 druhoch rastlín.

Ešte v nedávnej minulosti bola na Slovensku obľúbená cigorka ako náhrada pravej kávy. Pravda, vtedy sa nevedelo, že vysoký obsah inulínu pôsobí blahodarne na ľudské zdravie. Po zistení spomínaných účinkov inulínu mali by sme aj náš jedálny lístok rozšíriť o takéto druhy zeleniny a ovocia. Vo Francúzsku už oddávna obľubujú jarný šalát z mladých púpavových listov, špargľa je vychýrenou delikatesou v USA a v západoeurópskych štátoch. Na Slovensku ju začali pestovať na rozsiahlych plochách vo Veľkých Levároch. Špargľa je atraktívnym vývozným tovarom, pretože v Nemecku a Rakúsku patrí medzi mimoriadne obľúbené delikatesy s dokázanými prospešnými účinkami na zdravie.

Prof. RNDr.

LIBOR EBRINGER, DrSc.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 273
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 165
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 231
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 200
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 953
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 234
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 032
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 600
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 851
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 572

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

EKONOMIKA

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Sieť už začala s prestavbou niektorých pobočiek.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop