Pôvodný text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.
PEKING, BRATISLAVA. Akoby na seba narazili dva svety. Pred pár dňami sa o štarte vesmírnej misie vedelo málo. A zrazu sa v pondelok objavila správa, že kozmický let Šen-čou 10, len piata čínska pilotovaná misia na obežnú dráhu odštartuje už v utorok. A v trojčlennej posádke bude druhá taikonautka.
Už v utorok čínske denníky vyšli s titulnou stranou plnou nových hrdinov. A štátna televízia zaradila niekoľkohodinový priamy prenos zo štartu dosiaľ najdlhšej čínskej misie. Potrvá pätnásť dní.
Si v riadiacom stredisku
Vesmírny program je pod patronátom armády.
Družicu vyslala na obežnú dráhu v roku 1970.
Prvý taikonaut letel v roku 2003 počas misie Šenčou 5, prvá žena minulý rok.
Čínsky prezident Si Ťin-pching sedel v riadiacom stredisku. Pred pár dňami sa dohodoval s americkým prezidentom Barackom Obamom o budúcej spolupráci a počúval výčitky o štátnom kyberterorizme. No okolo obeda už sledoval v tajnom kozmodróme Ťiou-čchüan odrátavanie. Napokon sa za ohromného burácia vzniesla k nebu štíhla raketa so štvoricou pomocných nosičov.
„Dosiaľ máme za sebou iba tri automatické a jeden ručný test spojenia so stanicou,“ vysvetľuje podľa štátnej agentúry Nová Čína hovorkyňa vesmírneho programu Wu Pching. „Potrebujeme viac testov. A musíme tiež dokázať, že naši taikonauti dokážu zostať vo vesmíre dlhšie a naše zariadenia zvládnu ich život i prácu.“
Ambiciózny čínsky kozmický výskum odštartoval v 50. rokoch. V sedemdesiatych vyslala krajina prvú družicu, pred desiatimi sa jej iba ako tretiemu štátu v dejinách podarilo poslať do kozmu človeka Odvtedy má Čína právo na svoje označenie pre astronautov - taikonauti.
Na obežnej dráhe krúži asi desaťmetrový testovací modul Tchien-kung 1. Práve to je cieľom misie Šen-čou 10, ktorá má zaparkovať pri experimentálnej stanici. Je to krok k väčšiemu laboratóriu, ktoré Čína plánuje do konca desaťročia. Spolu s vyslaním robotického vozidla na Mesiac a neskôr aj ľudí.
Osievala oblaky
„Všetci sme iba študenti čeliaci ohromnému vesmíru,“ citovala AFP najmladšiu taikonautku Wang Ja-pching. Ešte pred piatimi rokmi osievala na pekinskej olympiáde oblaky, aby kontrolovala dážď. „Tešíme sa, že sa pridáme k našim priateľom v skúmaní tajomného a krásneho kozmu.“
Číňania s Rusmi sú dnes jediné krajiny, ktoré dokážu na obežnú dráhu vyslať ľudí. Po konci programu raketoplánov Američanom nezostal odskúšaný nosný systém, ktorý by dokázal do kozmu vyslať astronauta. Zmeniť to chcú súkromné spoločnosti, ktoré vyvíjajú svoje rakety.
Hviezdne mestečko
Čínsky kozmodróm je pre cudzincov zakázané miesto.
PEKING, BRATISLAVA. Najskôr samé bicykle. A polia, v pozadí zasnežené kopce a čoraz viac kontrolných stanovísk.
Tak CNN opisuje svoju cestu do tajného vesmírneho mestečka v púšti Gobi na severe krajiny. Práve odtiaľ štartujú čínske kozmické rakety.
Kozmodróm Ťiou-čchüan začali budovať na konci päťdesiatych rokov ako jedno z miest, ktoré poslúžia čínskemu vesmírnemu programu. Čína pritom odtiaľto poslala do kozmu nielen svoju prvú družicu, ale v roku 2003 aj misiu Šen-čou 5, prvú čínsku pilotovanú cestu na obežnú dráhu taikonauta Jang Li-weja.
Tomáš Prokopčák
