Ak ste na tej diaľnici v zápche, ste v nebezpečenstve. Prosíme vás, nájdite si nejaký úkryt, vyzývali americké úrady verejnosť. Oklahomská medzištátna cesta I-35 však posledný májový deň vyzerala inak.
Desiatky áut sa tlačili jedno vedľa druhého, lovci búrok s napätím sledovali oblohu a čakali na okamih, keď z hrozivých mrakov zostúpi k zemi ohromný prírodný živel. Napokon viac než kilometer široké tornádo začalo ničiť predmestie El Reno.
Nie všetci stihli uniknúť. Obrovské tornádo napokon zabilo možno najznámejšieho, najprominentnejšieho a jedného z najskúsenejších lovcov búrok a tornád.
Profesionálny výskumník Tim Samaras (12. november 1957 – 31. máj 2013) podporovaný spoločnosťou National Geographic zahynul spolu so svojím dvadsaťštyriročným synom a vyštudovaným meteorológom Carlom Youngom. Na rozdiel od iných však toto neboli amatéri, nadšenci ani turisti. Ale tím, ktorý mal za sebou viac než stovku pozorovaní tornád.
Tornádo z krajiny Oz
„Ak uvidíš dúhu, je po všetkom," hovoril v minuloročnej reportáži magazínu National Geographic Samaras. „Je fuč, nemôžem tomu uveriť."
Tim Samaras bol inžinier a vynálezca, ktorý si sám upravoval svoje prístroje na sledovanie búrok, bleskov i tornád. A podľa znalcov prostredia lovcov tornád patril k najopatrnejším. Nebezpečné je sledovať búrku spredu a stáť v smere jej trasy. On ich však vždy naháňal zozadu, maximálne sa pohyboval paralelne s nimi.
Práve táto taktika sa však jeho tímu, hrdinom série Storm Chasers, stala osudnou. Podľa svedkov postupovali krajinou pozdĺž oklahomského tornáda z konca mája.
To však náhle zmenilo smer a stočilo sa priamo na Samarasovo vozidlo. Auto s lovcom tornád odhodilo asi osemsto metrov, telá zvyšných členov tímu našla polícia takmer kilometer ďaleko rôznymi smermi.
Samaras sa narodil v roku 1957 v coloradskom Lakewoode. S tornádom sa prvý raz stretol ako dieťa. Keď mal šesť, sledoval rozprávku Čarodejník z krajiny Oz, kde sa Dorotka nestihla ukryť a tornádo ju spolu so psom i domom prenieslo do rozprávkovej krajiny.
„Úplne ma to vtedy uchvátilo," komentoval to v jednom zo starších rozhovorov.
Až neskôr sa začal prírodným úkazom venovať ako vedec. To zahŕňalo zistiť vlhkosť, teplotu, tlak či rýchlosť vzduchu. A to priamo v tornáde - čo sa teoreticky dá urobiť niekoľkými spôsobmi, no najlepšie je podľa odborníkov postaviť do cesty tornádu meracie prístroje. Samarasovi sa to podarilo v roku 2003, keď priamo zo srdca tornáda získal cenné dáta.
Vedecké dáta
V poslednom čase bývali úteky pred tornádami ťažšie. Aj vďaka dokumentárnym sériám sa naháňanie búrok a lovenie tornád stalo čoraz väčšou posadnutosťou aj medzi amatérmi. Paradoxne, tornádo si vybralo najprominentnejšie obete.
„Na lovcov búrok sme narážali neustále," povedal v májovom rozhovore pre popularizačný magazín Samaras. „Keď sa v Oklahome objavilo veľké tornádo, mohli ste vidieť stovky lovcov búrok zoradených za sebou na ceste. S toľkými autami v oblasti bolo nemožné ujsť, ak sa niečo neočakávané stalo."
Samaras založil experimentálny program Twistex, ktorého cieľom bolo získať fyzikálne dáta o tornádach. Okrem neho však chcel nasnímať aj zrod blesku, presný okamih, keď sa výboje z oblohy a zo zeme spoja, aby vzniklo čosi, čo vidíme ako blesk. Prispôsobil si na to dokonca zriadenie, ktoré dokázalo „odfotiť" viac než milión snímok za sekundu.
Jeho hlavnou vášňou však zostávali tornáda. Vďaka jeho sondám a údajom z nich mohlo vzniknúť niekoľko vedeckých štúdií, ktoré opisovali dynamiku obrovského prírodného fenoménu i sily, ktoré vo veternom víre vládnu.
„Vedecké programy na sledovanie tornád dodávajú významné informácie, ktoré je nesmierne ťažké získať iným spôsobom," reagoval na Samarasovu smrť americký Národný úrad pre oceán a atmosféru. „No odohrávajú sa pri známom množstve rizika."
Pre Samarasa, jeho syna a Carla Younga bolo to riziko absolútne.
