To je však na základe v súčasnosti dostupných metodík a postupov často limitované.
Azda najväčší pokrok v tomto smere dosiahol za posledných desať rokov Karl Deisseroth, ktorý sa preslávil vďaka svojej priekopníckej práci v oblasti takzvanej optogenetiky.
Tento výraz pritom označuje metódu, ktorá spája optiku a genetiku.
Úplne konkrétne umožňuje zapínanie a vypínanie vybraných génov, a teda nadobudnutie alebo stratu funkcie cielených buniek v živom tkanive.
Vďaka optogenetike možno dôkladne študovať molekuly priamo v ich prirodzenom prostredí – a to bez nejakého prerušenia biologického procesu.
Optogenetiku preto v roku 2010 označil časopis Nature Method za metódu roka.
Karl Deisseroth však spolu so svojím tímom na Standfordovej univerzite ohúril na minuloročnej konferencii Society of Neuroscience ďalšou prevratnou metódou, ktorú možno opísať jedným slovom – spriehľadnenie (z anglického clarity).
FOTO - Chung K et al. Nature 2013
Biomolekuly sú naviazané na špeciálny nosič s cieľom zachovať ich pôvodné priestorové rozloženie.
a následne sú rozpustené lipidy, ktoré sú zodpovedné za nepriehľadnosť tkaniva.
Vďaka nej minulý mesiac v časopise Nature zverejnila spomínaná výskumná skupina úchvatný 3D obraz myšacieho a ľudského mozgu. Priehľadné tkanivo tak umožňuje trojrozmerné prezeranie spleti buniek mozgu – neurónov.
Nádherne farebne označené neuróny zaručujú estetický zážitok aj pre laikov.
Autor: Anna Hrabovská, farmakologička
