LONDÝN, BRATISLAVA. Opice aj šimpanzy trávia množstvo času na stromoch. Ich pružné nohy im umožňujú rýchly pohyb a ľahšie uchopenie vetiev. Ako sa však z týchto pružných nôh ľudoopov vyvinuli pevné nohy človeka, bolo pre vedcov dosiaľ záhadou.
Vývin ľudskej nohy by však mohol lepšie objasniť najnovší výskum vedcov z americkej univerzity v Bostone, ktorí zistili, že nohy niektorých ľudí sa podobali nohám ľudoopov.
Na výstave v múzeu
Väčšina ľudí má nohy pevné, prispôsobené stabilite s väzmi, ktoré držia kosti pokope. Opice aj šimpanzy však takúto nohu nemajú. Keď zdvihnú pätu zo zeme, ich noha sa ohýba v členku.
Podobný pohyb nohy vedci identifikovali u trinástich z 398 návštevníkov bostonského Múzea vedy, ktorí si výstavu pozreli naboso.
Ich chôdzu totiž snímal mechanický koberec, ktorý zaznamenal, že stredná časť ich nohy sa ľahšie ohýbala pri odraze zo zeme.
Podľa štúdie publikovanej v časopise American Journal of Physical Anthropology kostná štruktúra týchto nôh bola podobná nájdeným skamenelinám predchodcu človeka Australopithecus sediba spred dvoch miliónov rokov.
Ako kedysi chodili
Tento objav by podľa vedcov mohol pomôcť zistiť, ako sa predchodca dnešného človeka pohyboval a ako sa táto funkcia postupne vyvíjala.
„Použili sme rozdiely u ľudí ako model pochopenia toho, čo robil predchodca človeka pred dvomi miliónmi rokov,“ povedal podľa BBC vedúci štúdie Jeremy DeSilva.
Vedec navrhol aj spôsob, ako môžu ľudia zistiť, či majú takého nohy. „Najlepším spôsobom, ako to spozorovať, je prejsť sa po pláži,“ vysvetľuje DeSilva. „Ak stredná časť vašich stôp v piesku má veľký hrebeň, poukazuje to na to, že vaša noha sa prehýba v tejto oblasti.“
