BRATISLAVA. K nebu sa za burácania vzniesla raketa. Aj keď do pristátia na Marse mala v novembri v roku 2011 vesmírna misia Curiosity ešte niekoľko mesiacov, vedu začala robiť okamžite. Kým sa tím inžinierov pripravoval na zložitý pristávací manéver s brzdiacimi padákmi, raketovými tryskami i žeriavom, vedci už zbierali údaje.
Vnútri lode totiž merali radiáciu, množstvo žiarenia, ktorému boli počas letu k Marsu vystavené ich prístroje. Práve tieto dáta sú kľúčom k zisteniu, akým problémom budú čeliť budúci astronauti. Výsledok teraz potvrdil predpoklady: let na červenú planétu bude rizikom.
Neustále CT vyšetrenia
Zem v skutočnosti funguje ako akýsi ochranný štít. Vďaka nej nedostávame dávky galaktického kozmického žiarenia, častice prúdiace zo Slnka ohrozujú najmä satelity či elektrické siete. V kozme však planéta ľudí neochráni. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) si preto potreboval odmerať, aké dávky žiarenia cestovatelia dostanú.
Ukázalo sa, že pri ceste k Marsu a späť budú o čosi väčšie, než dnes NASA považuje za bezpečnú hranicu.
„Ak by sme to vnímali ako nazbieranú dávku, je to akoby ste absolvovali CT vyšetrenie každých päť, šesť dní,“ hovorí vo vyhlásení úradu Cary Zeitlin, prvý autor štúdie v magazíne Science.
„Pochopenie radiácie vnútri kozmickej lode, ktorá povezie ľudí na Mars či k iným ďalekým vesmírnym cieľom, je kľúčové pre plánovanie budúcich ľudských misií.“
Ako si poradiť
Vedci navrhujú niekoľko možností, ako sa s radiáciou vyrovnať. Prvou je prehodnotiť normy, keďže aj dávka k Marsu a späť zvýši riziko rakoviny zhruba o tri percentá. Druhou možnosťou je vyvinúť pohon, ktorý cestu skráti. Treťou zlepšiť ochranu lodí.
Odborníci predpokladajú, že dobrým štítom by vďaka vodíku boli obyčajné zásoby vody. Tá by mohla obklopovať miestnosti, v ktorých budú budúci prieskumníci pôsobiť.
