Potrebujeme nakŕmiť ľudí, aj vďaka GMO

Jedného dňa, nielen v Afrike bude treba nájsť riešenie, ako zabezpečiť dostatok potravín, zdôrazňuje Jana Libantová z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

Prvé GM plodiny predstavili pred tridsiatimi rokmi. Kam sa odvtedy výskum dostal?

Prvé geneticky modifikované rastliny boli vyprodukované vo viacerých svetových laboratóriách v rokoch 1982 -1983. Následne sa pomerne rýchlo začali testovať v poľných podmienkach a v rokoch 1994 – 1996 aj komerčne využívať v USA, Európe ale aj napríklad v Číne.

Medzi prvými plodinami ktoré sa uviedli do životného prostredia za účelom komerčného využitia boli geneticky upravený rajčiak FLAVRSAVR s predĺženou trvanlivosťou, Bt zemiak rezistentný voči pásavke zemiakovej, či tabak odolný voči špecifickému herbicídu. Nasledovala repka olejka s pozmeneným zložením olejov, tekvica odolná voči vírusovým ochoreniam či hrebíček s pozmenenou farbou kvetov.

Čo sa naozaj využíva?

K najviac komerčne rozšíreným genetickým modifikáciám v súčasnosti zostáva rezistencia voči herbicídom a škodlivému hmyzu, pričom sa takto upravené pestujú najmä sója, repka olejka, kukurica a bavlník.

Môžeme povedať, že prvá etapa geneticky modifikovaných plodín bola zameraná prevažne na zvýšenie produkcie pestovaných plodín, tým že sa riešil problém s burinami a niektorými druhmi škodcov.

A neskôr?

Neskôr hlavne po roku 2000 sa výskum začína orientovať na zvýšenie nutričnej hodnoty pestovaných plodín. Typickým príkladom je príprava geneticky upravenej Zlatej ryže, ktorá produkuje beta-karotén – prokurzor vitamínu A.

V súčasnosti sa pripravujú aj ďalšie plodiny obohatené o viaceré vitamíny, s pozmenenou skladbou zásobných proteínov, prípadne s tvorbou ďalších biologicky aktívnych látok vylepšujúcich kvalitu potravín.

Zároveň boli v laboratóriách pripravené aj geneticky upravené komerčné odrody najdôležitejších poľnohospodárskych plodín, ktoré sú schopné odolávať suchu, mrazu, rásť na zasolených pôdach atď. Výskum v tejto oblasti je veľmi široký a poňať všetky aplikácie ani nie je v stručnom prehľade možné.

Je genetická modifikácia zvierat a rastlín za dôležitá?

Úlohou vedy je prinášať odpovede na otázky či riešenia na existujúce problémy. V súčasnosti zabezpečiť dostatočné množstvo potravín pre rastúcu svetovú populáciu nie je jednoduché. V minulom storočí predovšetkým klasické šľachtenie zabezpečilo zvýšenie výnosov a kvality pestovaných plodín, čím sa do veľkej miery podarilo zabezpečiť dostatok potravín v mnohých, aj keď nie vo všetkých krajinách sveta. Za otca tzv. Zelenej revolúcie je považovaný Nornam Borlaug, ktorý vyšľachtil vysoko výnosné odrody pšenice, a o ktorom sa obrazne hovorí, že nasýtil viac ako miliardu ľudí.

Každý si pri raste svetovej populácie v minulom storočí vie predstaviť, čo by nás asi čakalo v prípade, že by sa šľachtiteľskému procesu robili väčšie či menšie obštrukcie.

Čiže hľadáme spôsob, ako nakŕmiť ľudí?

Genetické inžinierstvo rastlín a živočíchov má v súčasnosti omnoho účinnejšie nástroje, ktorými dokáže zvyšovať kvalitu pestovaných plodín, a preto táto možnosť sa stáva prirodzenou úlohou vedcov pracujúcich v danej oblasti.

Pri rastúcej svetovej populácii si v podstate ani nemôžeme dovoliť nereagovať na danú výzvu. Ak aj spoločnosť, hlavne európska dané riešenia prijíma iba s nevôľou alebo v minimálnej miere, dané technológie musia byť pripravené a otestované, aby keď príde čas, mohli byť do životného prostredia bezpečne uvedené.

Môžu predstavovať genetické modifikácie ohrozenie ekosystému?

Na otázku sa nedá jednoznačne odpovedať áno alebo nie. Je to ako hľadať jednoznačnú odpoveď na otázku, či jadrová energia je dobrá alebo zlá. Alebo iný príklad, či využívanie pesticídov v poľnohospodárstve je dobré alebo zlé. A mohli by sme pokračovať.

Pravdou je, že technikami génového inžinierstva sme schopní preniesť v podstate akýkoľvek gén, z ľubovoľného organizmu do cieleného organizmu. To vytvára veľké množstvo možností, vrátane nežiaducich. Preto proces prípravy a testovania geneticky modifikovaných plodín musí spĺňať určité kritériá bezpečnosti práce s GMO, ktoré si samotní vedci uvedomili ako prví a sami vytvorili základ pre pravidlá práce s GMO v Asilomar v roku 1975, ktoré sa dodržiavajú dodnes.

Čo by sa mohlo prinajhoršom stať?

Na otázku, či geneticky modifikované rastliny môžu negatívne ovplyvniť ekosystém je asi taká, že to závisí od prípadu k prípadu. Preto sa každá geneticky modifikovaná rastlina pred uvedeným do životného prostredia, či už za účelom poľných pokusov alebo komerčného využitia vyhodnocuje, aký má dopad na človeka a životné prostredie.

Ako?

Podrobne sa aj vyhodnocuje, či existujú rozdiely medzi komerčne pestovanou netransgénnou a transgénnou odrodou z hľadiska dopadu na životné prostredie. V prípade, že sa riziko vyhodnotí ako minimálne, rastliny môžu byť uvedené do životného prostredia s tým, že sa sledujú aj prípadné neočakávané dopady počas jej pestovania.

Čiže opatrení a orgánov zaoberajúcich sa bezpečným uvádzaním geneticky upravených rastlín do životného prostredia je v súčasnosti dosť, navyše existuje aj rozsiahla vedecká diskusia (jedným z príkladov je COST FP 0905), o všetkých možných rizikách spojených s GMO, a to je v podstate dobré.

Problém však nastáva v prípade, ak podozrievavosť prípadne neustále spochybňovanie daného výskumu zastavujú jeho financovanie, zneisťujú celú spoločnosť. Pretože jedného dňa, nielen v Afrike, ale ak u nás bude treba nájsť riešenie ako zabezpečiť dostatok potravín pre všetkých.

Čo považujete za najväčší prínos takéhoto výskumu?

Predovšetkým možnosti, ktoré prináša, t. j. prípravu pestovaných plodín na mieru. V nedávnom čísle jedného z popredných vedeckých časopisov Nature bola načrtnutá pomerne optimistická vízia geneticky modifikovaných plodín do budúcnosti. Nová generácia týchto plodín sa totiž stále viac zameriava na úpravu vlastnej genetickej výbavy pomocou nástrojov genetického inžinierstva, bez toho aby bolo potrebné prenášať gény z iných druhov organizmov, čo môže čiastočne zvýšiť akceptovateľnosť takýchto plodín pre spotrebiteľa.

Zaujímavý je aj najnovší pokrok v oblasti prípravy GM plodín, ktoré budú novým spôsobom bojovať so škodcami. Niektoré rastliny v divej prírode totiž sú schopné produkovať chemické látky, ktoré odpudzujú škodlivý hmyz, napríklad vošky. Prenosom týchto génov do poľnohospodársky významných plodín nebude škodlivý hmyz od rastlinou zabíjaný, ale odpudzovaný.

Rozsiahly výskum sa robí aj na banánoch, aby boli odolné voči devastujúcemu hubovému ochoreniu, a zároveň vo zvýšenej miere tvorili beta-karotén a železo. Pre tretí svet sa pripravuje aj geneticky upravený maniok, ktorý by nebol citlivý na devastujúce vírusové ochorenia, prenosom génu rezistencie z odrody, kde sa prirodzene vyskytuje. To je len zopár príkladov, ktorým sa súčasný výskum uberá.

Čo bude na konci?

Postupne sa zavádzajú aj nové nástroje génového inžinierstva, pomocou ktorých je možné zavádzať gény na presne vopred definované miesta rastlinného genómu a nie náhodne ako to bolo uskutočňované doposiaľ.

Fascinujúce je sledovať nielen to, čo sa v danej oblasti urobilo doposiaľ, rýchlosť akou sa dané technológie vylepšujú. Pričom sa očakáva, že výsledkom budú plnohodnotnejšie potraviny ako aj kvalitnejšie životné prostredie. Potenciál na to tieto technológie majú, závisí ako ich ľudstvo využije.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Dôležité fakty o pakte, pre ktorý Lajčák hrozí demisiou

Globálny pakt o migrácii vzbudzuje vášne v slovenskej politike.

DOMOV

Chceli sme hovoriť s Vaľovou, poslala na nás políciu

Vaľovej prehrala voľby arogancia, hovoria Humenčania.

ŠPORT

Weiss ťažko znášal, že nehral. Natruc opustil striedačku

Slováci sa v Lige národov prepadli o triedu nižšie, nevyužili potenciál.

Neprehliadnite tiež

Instagram bude odstraňovať falošné lajky a sledovateľov

Niektorí ľudia umelo zvyšujú svoj vplyv.

Podcast Tech_FM

Pod Grónskom je obrovský kráter, čosi narazilo do Zeme

Ľad môže ukrývať odpoveď na záhadu.

OBJEKTÍV

Ukázali detského robota s desivým výrazom

Detský robot má sedem rokov.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte!
  2. 4 konkrétne tipy, ako získať peniaze na rozvoj podnikania
  3. S mobil bankingom nosíte banku vo vrecku
  4. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť?
  5. Cena elektriny rastie, čo to znamená pre firmy?
  6. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  7. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
  8. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
  9. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu
  10. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými
  1. S mobil bankingom nosíte banku vo vrecku
  2. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť?
  3. Deti z Kľušova už vedia zachraňovať životy
  4. Vyberáme správny názov firmy
  5. Cena elektriny rastie, čo to znamená pre firmy?
  6. 4 konkrétne tipy, ako získať peniaze na rozvoj podnikania
  7. Manažment a svet v pohybe, výzvy, príležitosti a hrozby
  8. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  9. 4 mýty o minerálnej vlne, ktorým by ste nemali veriť
  10. Stavebná fakulta STU na dňoch kariérneho poradenstva
  1. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete 27 237
  2. Platíte si poistenie domova zbytočne? 21 449
  3. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte! 15 255
  4. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní 15 188
  5. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť? 13 513
  6. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch 11 428
  7. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať? 5 409
  8. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými 5 197
  9. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu 3 516
  10. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka! 3 344