Potrebujeme nakŕmiť ľudí, aj vďaka GMO

Jedného dňa, nielen v Afrike bude treba nájsť riešenie, ako zabezpečiť dostatok potravín, zdôrazňuje Jana Libantová z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

Prvé GM plodiny predstavili pred tridsiatimi rokmi. Kam sa odvtedy výskum dostal?

Prvé geneticky modifikované rastliny boli vyprodukované vo viacerých svetových laboratóriách v rokoch 1982 -1983. Následne sa pomerne rýchlo začali testovať v poľných podmienkach a v rokoch 1994 – 1996 aj komerčne využívať v USA, Európe ale aj napríklad v Číne.

Medzi prvými plodinami ktoré sa uviedli do životného prostredia za účelom komerčného využitia boli geneticky upravený rajčiak FLAVRSAVR s predĺženou trvanlivosťou, Bt zemiak rezistentný voči pásavke zemiakovej, či tabak odolný voči špecifickému herbicídu. Nasledovala repka olejka s pozmeneným zložením olejov, tekvica odolná voči vírusovým ochoreniam či hrebíček s pozmenenou farbou kvetov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Čo sa naozaj využíva?

K najviac komerčne rozšíreným genetickým modifikáciám v súčasnosti zostáva rezistencia voči herbicídom a škodlivému hmyzu, pričom sa takto upravené pestujú najmä sója, repka olejka, kukurica a bavlník.

Môžeme povedať, že prvá etapa geneticky modifikovaných plodín bola zameraná prevažne na zvýšenie produkcie pestovaných plodín, tým že sa riešil problém s burinami a niektorými druhmi škodcov.

A neskôr?

Neskôr hlavne po roku 2000 sa výskum začína orientovať na zvýšenie nutričnej hodnoty pestovaných plodín. Typickým príkladom je príprava geneticky upravenej Zlatej ryže, ktorá produkuje beta-karotén – prokurzor vitamínu A.

V súčasnosti sa pripravujú aj ďalšie plodiny obohatené o viaceré vitamíny, s pozmenenou skladbou zásobných proteínov, prípadne s tvorbou ďalších biologicky aktívnych látok vylepšujúcich kvalitu potravín.

Zároveň boli v laboratóriách pripravené aj geneticky upravené komerčné odrody najdôležitejších poľnohospodárskych plodín, ktoré sú schopné odolávať suchu, mrazu, rásť na zasolených pôdach atď. Výskum v tejto oblasti je veľmi široký a poňať všetky aplikácie ani nie je v stručnom prehľade možné.

Je genetická modifikácia zvierat a rastlín za dôležitá?

Úlohou vedy je prinášať odpovede na otázky či riešenia na existujúce problémy. V súčasnosti zabezpečiť dostatočné množstvo potravín pre rastúcu svetovú populáciu nie je jednoduché. V minulom storočí predovšetkým klasické šľachtenie zabezpečilo zvýšenie výnosov a kvality pestovaných plodín, čím sa do veľkej miery podarilo zabezpečiť dostatok potravín v mnohých, aj keď nie vo všetkých krajinách sveta. Za otca tzv. Zelenej revolúcie je považovaný Nornam Borlaug, ktorý vyšľachtil vysoko výnosné odrody pšenice, a o ktorom sa obrazne hovorí, že nasýtil viac ako miliardu ľudí.

Každý si pri raste svetovej populácie v minulom storočí vie predstaviť, čo by nás asi čakalo v prípade, že by sa šľachtiteľskému procesu robili väčšie či menšie obštrukcie.

Čiže hľadáme spôsob, ako nakŕmiť ľudí?

Genetické inžinierstvo rastlín a živočíchov má v súčasnosti omnoho účinnejšie nástroje, ktorými dokáže zvyšovať kvalitu pestovaných plodín, a preto táto možnosť sa stáva prirodzenou úlohou vedcov pracujúcich v danej oblasti.

Pri rastúcej svetovej populácii si v podstate ani nemôžeme dovoliť nereagovať na danú výzvu. Ak aj spoločnosť, hlavne európska dané riešenia prijíma iba s nevôľou alebo v minimálnej miere, dané technológie musia byť pripravené a otestované, aby keď príde čas, mohli byť do životného prostredia bezpečne uvedené.

Môžu predstavovať genetické modifikácie ohrozenie ekosystému?

Na otázku sa nedá jednoznačne odpovedať áno alebo nie. Je to ako hľadať jednoznačnú odpoveď na otázku, či jadrová energia je dobrá alebo zlá. Alebo iný príklad, či využívanie pesticídov v poľnohospodárstve je dobré alebo zlé. A mohli by sme pokračovať.

Pravdou je, že technikami génového inžinierstva sme schopní preniesť v podstate akýkoľvek gén, z ľubovoľného organizmu do cieleného organizmu. To vytvára veľké množstvo možností, vrátane nežiaducich. Preto proces prípravy a testovania geneticky modifikovaných plodín musí spĺňať určité kritériá bezpečnosti práce s GMO, ktoré si samotní vedci uvedomili ako prví a sami vytvorili základ pre pravidlá práce s GMO v Asilomar v roku 1975, ktoré sa dodržiavajú dodnes.

Čo by sa mohlo prinajhoršom stať?

Na otázku, či geneticky modifikované rastliny môžu negatívne ovplyvniť ekosystém je asi taká, že to závisí od prípadu k prípadu. Preto sa každá geneticky modifikovaná rastlina pred uvedeným do životného prostredia, či už za účelom poľných pokusov alebo komerčného využitia vyhodnocuje, aký má dopad na človeka a životné prostredie.

Ako?

Podrobne sa aj vyhodnocuje, či existujú rozdiely medzi komerčne pestovanou netransgénnou a transgénnou odrodou z hľadiska dopadu na životné prostredie. V prípade, že sa riziko vyhodnotí ako minimálne, rastliny môžu byť uvedené do životného prostredia s tým, že sa sledujú aj prípadné neočakávané dopady počas jej pestovania.

Čiže opatrení a orgánov zaoberajúcich sa bezpečným uvádzaním geneticky upravených rastlín do životného prostredia je v súčasnosti dosť, navyše existuje aj rozsiahla vedecká diskusia (jedným z príkladov je COST FP 0905), o všetkých možných rizikách spojených s GMO, a to je v podstate dobré.

Problém však nastáva v prípade, ak podozrievavosť prípadne neustále spochybňovanie daného výskumu zastavujú jeho financovanie, zneisťujú celú spoločnosť. Pretože jedného dňa, nielen v Afrike, ale ak u nás bude treba nájsť riešenie ako zabezpečiť dostatok potravín pre všetkých.

Čo považujete za najväčší prínos takéhoto výskumu?

Predovšetkým možnosti, ktoré prináša, t. j. prípravu pestovaných plodín na mieru. V nedávnom čísle jedného z popredných vedeckých časopisov Nature bola načrtnutá pomerne optimistická vízia geneticky modifikovaných plodín do budúcnosti. Nová generácia týchto plodín sa totiž stále viac zameriava na úpravu vlastnej genetickej výbavy pomocou nástrojov genetického inžinierstva, bez toho aby bolo potrebné prenášať gény z iných druhov organizmov, čo môže čiastočne zvýšiť akceptovateľnosť takýchto plodín pre spotrebiteľa.

Zaujímavý je aj najnovší pokrok v oblasti prípravy GM plodín, ktoré budú novým spôsobom bojovať so škodcami. Niektoré rastliny v divej prírode totiž sú schopné produkovať chemické látky, ktoré odpudzujú škodlivý hmyz, napríklad vošky. Prenosom týchto génov do poľnohospodársky významných plodín nebude škodlivý hmyz od rastlinou zabíjaný, ale odpudzovaný.

Rozsiahly výskum sa robí aj na banánoch, aby boli odolné voči devastujúcemu hubovému ochoreniu, a zároveň vo zvýšenej miere tvorili beta-karotén a železo. Pre tretí svet sa pripravuje aj geneticky upravený maniok, ktorý by nebol citlivý na devastujúce vírusové ochorenia, prenosom génu rezistencie z odrody, kde sa prirodzene vyskytuje. To je len zopár príkladov, ktorým sa súčasný výskum uberá.

Čo bude na konci?

Postupne sa zavádzajú aj nové nástroje génového inžinierstva, pomocou ktorých je možné zavádzať gény na presne vopred definované miesta rastlinného genómu a nie náhodne ako to bolo uskutočňované doposiaľ.

Fascinujúce je sledovať nielen to, čo sa v danej oblasti urobilo doposiaľ, rýchlosť akou sa dané technológie vylepšujú. Pričom sa očakáva, že výsledkom budú plnohodnotnejšie potraviny ako aj kvalitnejšie životné prostredie. Potenciál na to tieto technológie majú, závisí ako ich ľudstvo využije.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

autorská strana toma nicholsona

Recept na šťastné manželstvo. To druhé

Ak je skúsenosť matkou múdrosti, prečo nie sú druhé a tretie manželstvá úspešnejšie?

Neprehliadnite tiež

Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?

Odpovedajú mamy Bekima, Sellasieho a Surovej dcérky.

Stavajú v nich cesty aj mestá. Ľudia ničia chránené územia aj na Slovensku

Deväťdesiat percent chránených území vykazuje stopy po ľudskej činnosti.

Ako si aktivovať a zrušiť odkazovú schránku na mobile

Návody pre hlasové schránky u slovenských operátorov.

Na odvrátenej strane Mesiaca chcú byť prví. Číňania otestujú satelit

Z odvrátenej strany Mesiaca sa so Zemou nedá komunikovať priamo.

Čo spraví izolácia od okolia s mozgom? Strach a hnev spustí jedna chemikália

Výskum na myšiach ukázal, ako vplýva chronická samota na mozog.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Síce malí, no výnimoční regionálni dodávatelia. Poznáte ich?
  2. Biznis úver: Lepší tím, stroje, či menej stresu s faktúrami
  3. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  4. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  5. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy
  6. UNIQA poisťovňa sa sťahuje do Einsteinova Business Center
  7. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky
  8. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu
  9. Zabezpečte si svoje auto doteraz neprekonaným VAM systémom
  10. Noc literatúry v rôznych mestách Slovenska už dnes!
  1. Do we have "Sagans" in language education?
  2. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  3. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  4. Biznis úver: Lepší tím, stroje, či menej stresu s faktúrami
  5. Síce malí, no výnimoční regionálni dodávatelia. Poznáte ich?
  6. Top trendy 2018 v alternatívnych prístupoch ku zdraviu
  7. Ako elektronicky zabezpečiť objekty?
  8. UNIQA poisťovňa sa sťahuje do Einsteinova Business Center
  9. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy
  10. Realitná činnosť ako podnikanie
  1. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 22 860
  2. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 15 731
  3. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 12 325
  4. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 8 832
  5. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu 4 960
  6. Mladý Slovák vymyslel aplikáciu pre medicínu. 4 525
  7. Zabezpečte si svoje auto doteraz neprekonaným VAM systémom 3 344
  8. Sú pre nás plesne nebezpečné? 2 600
  9. „Šťastný domov“ nie je fráza: 4 tipy, ako si ho vytvoriť 2 588
  10. Najväčšia šanca získať Daikin Althermu s dotáciou až do 3 700 €! 1 788