LONDÝN, BRATISLAVA. Keď v roku 1900 britský archeológ Arthur Evans objavil štyritisíc rokov starý palác Knossos na Kréte, rozpoznal v ňom pozostatky dávno stratenej civilizácie. Jej nositeľov nazval Minojcami podľa mýtického kráľa Minoa.
Podľa Evansa títo ľudia pochádzali zo severného Egypta. Niektorí historici však tvrdia, že Kréťania pochádzali z Blízkeho východu či z oblasti Stredozemného mora.
Kréťania nie sú Arabi
George Stamatoyannopoulos, genetik z University of Washington v Seattli, skúmal DNA objavenú v krétskej jaskyni na východe ostrova. Podarilo sa mu zhromaždiť vzorky kostí a zubov viac ako sto ľudí, ktorí žili na Kréte medzi rokmi 4900 a 3800 pred naším letopočtom.
Z nich získal 37 vzoriek DNA, ktoré sa odovzdávali z matky na dieťa. Tie potom porovnal so vzorkami ľudí z Európy, Malej Ázie či s príslušníkmi moderných národov.
Podľa štúdie zverejnenej v časopise Nature Communications porovnanie vylúčilo počiatok Minojcov v severnej Afrike.
Kréťania boli geneticky vzdialení od populácie na Arabskom polostrove, ukázala sa aj malá podobnosť s Líbyjčanmi, Egypťanmi či Sudáncami.
Ľudia z neolitu
Preukázala sa príbuznosť s populáciou zo Sardínie a Ibérie z doby bronzovej a s neolitickými vzorkami zo Škandinávie a Francúzska.
„Je pravdepodobné, že Minojci pochádzajú z neolitického obyvateľstva, ktoré sa sťahovalo do Európy z Blízkeho východu a Turecka,“ povedal podľa časopisu Nature Stamatoyannopoulos.
Podľa neho tak farmári, ktorí žili na Kréte pred približne deväťtisíc rokmi, mohli byť predchodcami tejto civilizácie.
