NORWICH, BRATISLAVA. Leto 1845 bolo v Írsku mierne a veľmi vlhké, ideálne na šírenie plesní. Vznikol z toho jeden z najväčších hladomorov histórie. Zomrelo milión ľudí, ďalší milión emigroval, populácia ostrova sa zmenšila o štvrtinu. Vedci teraz zistili, čo hladomor spôsobilo.
Bola za ním pleseň zemiaková, ktorá napadla základnú potravinu, čo živila ostrov. Až doteraz však vedci presne nevedeli, v akom vzťahu sú staršie druhy tejto choroby k súčasným plesniam. Biológovia z Norwichu preto porovnali vzorky zemiakových listov z 19. storočia, ktoré skladovali herbáre v Londýne a Mníchove. Získali z nich DNA, ktorú porovnali so súčasnými plesňami.
„Staršia pleseň bola geneticky úplne odlišná od moderných typov, ktoré sme doteraz skúmali. Pre vedu je to niečo iné,“ cituje BBC Sophiena Kamouna z laboratória Sainsbury. Tvrdí, že starší druh s názvom HERB-1 už zrejme vyhynul. Podľa vedcov vznikol v 19. storočí v Spojených štátoch, odkiaľ sa dostal do Írska.
Keď ľudia v 20. storočí začali pestovať odolnejšie odrody zemiakov, postupne ho vytlačil druh US-1. No plesne stále ničia zemiaky, ktoré by nasýtili stovky milónov ľudí.
„Tento výskum nám pomôže pochopiť vznik patogénov. Takto môžeme lepšie skúmať klenoty, ktoré máme v starých herbároch,“ dodal Kamounov kolega Kentaro Yoshida.
