SME

Začína sa zlatá horúčka, OSN plánuje ťažbu na dne morí

Morské dno je bohaté na vzácne minerály, ťažba však ohrozí vzácne živočíchy.

(Zdroj: Woods Hole Oceanographic Institution)

KINGSTON, BRATISLAVA. O dne oceánov ďaleko od zemskej súše sme až donedávna nevedeli prakticky nič.

Malo to byť veľmi nehostinné miesto. Obrovský tlak, nízke teploty a absencia slnečného svetla prakticky vylučovali prítomnosť zložitejšieho života.

Pred vyše tridsiatimi rokmi však vedci získali dôkaz o existencii termálnych prameňov. A pri nich objavili aj prostredie bohaté na život.

Unikátne živočíchy, ktoré žijú v extrémnych podmienkach a ktoré majú špecifický organizmus, okamžite zaujali vedcov z celého sveta.

Z podmorských prameňov však nevyviera len život, ale aj vzácne minerály. V obrovskom množstve.

Chcú ťažiť

Fakty
Ťažba na morskom dne
  • Pri podmorských prieduchoch sa hromadia hrudky s vysokým obsahom minerálov.
  • Väčšina obsahuje kovy dôležité pre moderný priemysel.
  • Len v oblasti medzi Havajskými ostrovmi a Severnou Amerikou je odhadom 27 miliárd ton hrudiek.

Zlato, kobalt, magnézium, železo či meď, na morskom dne ležia podľa odhadov miliardy ton kovov dôležitých pre priemysel.

Viaceré z nich sa momentálne ťažia len v Číne, ktorá preto môže diktovať ceny na trhu.

Pre ceny a technologický pokrok sa komerčná ťažba na morskom dne stáva čoraz atraktívnejšou. A od minulého týždňa aj reálnejšou.

Medzinárodný úrad pre morské dno totiž vydal novú štúdiu, ktorá hovorí o technických detailoch komerčnej ťažby.

Úrad patrí pod Organizáciu Spojených národov, ktorá vykonáva dohľad nad medzinárodnými vodami.

Keďže tie oficiálne nepatria žiadnemu štátu, úrad má od roku 2016 vydávať licencie pre ťažobné spoločnosti.

Časť z ich ziskov by mala následne putovať do rozvojových krajín. Ako a koľko zostáva nezodpovedanou otázkou.

Životné prostredie

Rovnako ako vplyv ťažby na podmorské prostredie.

„Ešte sme ani nestihli preštudovať ekosystém v takej hĺbke, aby sme pochopili, čo môžme stratiť. Zatiaľ nevieme, čo vedieť potrebujeme,“ hovorí pre National Geographic Cindy van Doverová, oceánologička a šéfka morského výskumu na Dukovej univerzite.

Riziko je o to väčšie, že ťažba hlboko na morskom dne je prakticky novým priemyslom. Uvedomuje si to aj Úrad pre morské dno, keď hovorí o paradoxe, ktorý nazýva Hlava XXII.

„Ťažobné spoločnosti nemôžu nadobudnúť schopnosti bez spustenia ťažby, zároveň by však nemali ťažiť bez toho, aby preukázali túto schopnosť,“ cituje BBC zo zverejnenej štúdie.

Aj preto väčšina odborníkov pochybuje, či bude úrad schopný presadiť tvrdé kritériá na ochranu životného prostredia, nehovoriac o schopnosti ich aj kontrolovať.

„Čo sa týka zachovania prostredia, ľudstvo nemá veľmi dobré výsledky,“ hovorí pre BBC Jon Copley, univerzitný biológ, ktorý viedol nedávny výskum termálnych prameňov. „Spomeňte si na bizóny či dažďové pralesy,“ dodal.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu