SME
Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky

Slovák na titulke Nature: Je to dobrý pocit

Magazín Nature mal na svojej titulnej strane hruškovité jadro atómu rádia. Spoluautorom vedeckej štúdie, ktorá získala túto poctu, bol aj Slovák ANDREJ HERZÁŇ.

(Zdroj: A. H.)

Prečo ide niekto skúmať tvary atómov?

Skutočnosť, že atómové jadrá môžu existovať v stavoch s rôznym tvarom – deformáciou, je fascinujúca, rovnako ako hľadanie odpovedí, ktorými by sme takéto správanie jadier vysvetlili. Prvé náznaky tohto môjho smerovania sa začali počas štúdia na FMFI UK v Bratislave. Bolo to pri študovaní jadrovej izomérie, ktorá však s deformáciou atómového jadra priamo súvisí.

Prosím?

Predstavme si povedzme ťažké jadro, ktoré sa môže samovoľne rozštiepiť na dva ľahšie fragmenty. Aby sa tak ale udialo, musí sa jadro v dostatočnej miere „roztiahnuť“, čiže získať potrebnú deformáciu. Existujú ale jadrá, ktoré sú deformované už v ich základnom stave (obrazne povedané, v stave s nulovou energiou – celková energia systému je nenulová, kladná), prípadne sa ich deformácia rapídne mení pri získaní aj malého množstva energie.

Skryť Vypnúť reklamu

Takéto jadro, i keď v základnom stave sférické, sa môže v špecifických prípadoch počas narastania deformácie ocitnúť v stave, ktorý je preň energeticky výhodnejší, než narastanie deformácie a následné rozštiepenie alebo reverzne, návrat do základného stavu. Jadro v tomto stave nazývame štiepny (alebo aj tvarový) izomér.

A to ste išli študovať do Fínska?

Po dokončení magisterského štúdia mi ponúkli možnosť pokračovať v tomto type výskumu (tvárová koexistencia a superdeformácia ťažkých jadier) ako postgraduálny študent na fínskej univerzite Jyväskylän Yliopisto - University of Jyväskylä. Tunajšia vedecká skupina vedená profesorom R. Julinom, ktorý je zároveň riaditeľom univerzitného urýchľovačového laboratória (stabilných zväzkov), sa zameriava na štúdium práve takých prípadov, kedy jadro nemusí mať len jeden typ deformácie, ale niekoľko typov deformácií môže koexistovať súčasne – tvárová koexistencia atómových jadier.

Skryť Vypnúť reklamu

Nočné služby

Ako takýto výskum vyzerá?

Tunajšie laboratórium pre výskum využíva metódu tzv. in-beam gama. Jadrá 220Rn a 224Ra však museli byť študované iným zariadením, schopným poskytnúť urýchlené zväzky ťažkých, rádioaktívnych iónov. To sa nachádza práve v jednej z experimentálnych sekcií CERN-u pod názvom ISOLDE, kde sa mohol uskutočniť experiment na štúdium oktupólovej deformácie týchto dvoch izotopov.

Čo bolo vašou úlohou?

Ako v prípade každého experimentu tohto typu, kedy je meranie niekoľkodňové (v tomto konkrétnom prípade išlo o dvojfázový experiment), je treba aktívny experimentálny čas rozdeliť na služby, takzvané shifty.

Na každom shifte -na ISOLDE zvyčajne 6-hodinový, pretože sa pracuje so zväzkami urýchlených rádioaktívnych častíc - musia byť prítomné minimálne dve osoby, ktoré dohliadajú na správny zber dát, nastavenie experimentálneho zariadenia, komunikáciu s operátormi laserového systému a iných zariadení potrebných pre hladký priebeh experimentu.

Skryť Vypnúť reklamu

Mojou úlohou bolo prebrať túto zodpovednosť počas niekoľkých služieb, pričom sa občas nevyhnete ani noci strávenej pri detektoroch s jedným z vašich kolegov (smiech). Nasleduje revidovanie konceptov a vo finále publikovanie článku.

Ako spolupracuje v takom veľkom tíme?

Veľmi dobre. Mnoho ľudí je takmer kolegami, pretože sa s nimi bežne stretávate na iných experimentoch, podobným tomuto, či už v CERN-e, alebo inde. Predovšetkým fyzici z Anglicka sú dobrými priateľmi, často robia svoje experimenty u nás v laboratóriu v Jyväskylä, takže ste, dá sa povedať, v kontakte takmer neustále. Veľa experimentov je tiež spoločných, kedy si skupiny vymieňajú, spájajú nápady, čím je vytvorená silná kolaborácia, pretože bez nej nie je v súčasnosti konkurencie schopný výskum na svetovej úrovni možný.

Skryť Vypnúť reklamu

Titulka v Nature

Čo pre vás znamená článok v Nature, dokonca z titulky?

Keď prišiel e-mail od Petera Butlera o úmysle skúsiť článok ponúknuť do Nature, už to bola pre mňa skvelá, aj keď odvážna novina. Prebojovať sa výsledkami skrz mnoho iných býva skutočne náročné. Článok bol však nakoniec skutočne prijatý a opublikovaný, z čoho mám nesmierne dobrý pocit, pretože úsilie všetkých členov tímu si myslím bolo veľmi pekne ohodnotené. Je radosť vidieť niečo, čoho ste súčasťou, na titulke magazínu, akým je práve Nature.

Ako ste sa dostali na fínsku University of Jyväskylä?

Počas štúdií v Bratislave som zdieľal pracovňu aj s veľmi dobrým kamarátom, ktorý tu na univerzite v Jyväskylä strávil istý čas svojho postgraduálneho štúdia - v tom čase som bol myslím končiaci bakalár na FMFI. V piatom ročníku štúdia sa mi zmienil o tunajšej vedeckej skupine, aký výskum robia, kto ho vedie, čo ma zaujalo natoľko, že som poslal prihlášku a po štátniciach na FMFI UK, Katedra jadrovej fyziky a biofyziky som odletel do Fínska, kde pôsobím doteraz.

Skryť Vypnúť reklamu

Dá sa to porovnať s robením vedy na Slovensku?

Aké pracovisko by mohlo prebiť fakultu na okraji lesa, s výhľadom z pracovne na pekné veľké jazero? Ale vážnejšie, na Slovensku nanešťastie zatiaľ nemáme laboratórium podobného rozsahu, veľkosti, množstva experimentálneho vybavenia.

Samozrejme, prevádzkovať laboratórium tohto typu je tiež veľmi nákladné, aj v prípade spoluúčasti organizácií z iných, povedzme členských štátov EÚ. Je preto často výhodnejšie odísť za experimentom do cudzieho laboratória, urobiť meranie a zvyšný čas venovať analýze získaných dát, výchove nových, mladých vedcov a podobne.

Prichádzate tým ale o možnosť získavania cenných skúseností, o nadväzovanie kontaktov, máte len striktne vymedzený čas pre uskutočnenie experimentu, ktorý sa v nejednom prípade nepodarí z mnohých príčin a o dva dni po ňom nasleduje nový, iný experiment. V Jyväskylä je laboratórium priamo súčasťou univerzitného komplexu, a tak je možnosť diskutovať technické problémy súvisiace s analýzou dát, nastavením experimentu a pod. bez odkladu, na mieste, s ľuďmi, ktorí daný detekčný systém navrhli.

Skryť Vypnúť reklamu

Je tiež väčšia šanca prediskutovať aktuálny problém, nápad, pretože komunita vedcov je tým pádom taktiež rozsiahlejšia.

doi:10.1038/nature12073

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  5. Crème de la crème po slovensky
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 30 064
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 444
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 8 071
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 7 464
  5. Po Slovensku na motorke 6 739
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 329
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 4 936
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 818
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 3 868
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 128