SME
Sobota, 18. september, 2021 | Meniny má EugéniaKrížovkyKrížovky

Slováci pomohli preskúmať najvzácnejší chemický prvok

Fyzici odhalil chýbajúcu vlastnosť astátu, poslednú pri prvku z tabuľky, ktorý sa ešte v prírode vyskytuje.

(Zdroj: CERN/ISOLDE)

ŽENEVA, BRATISLAVA. Je to asi najzriedkavejší prvok, aký na našej planéte nájdete. V päťdesiatych rokoch slávny autor vedeckej fantastiky a menej slávny, ale vplyvný biochemik Isaac Asimov odhadol, že na planéte je ho menej ako 0,1 gramu. A v celej jej histórii menej ako tridsať.

Dosiaľ tak zostával nestabilný astát posledným prvkom z periodickej tabuľky, pri ktorom vedci nepoznali jednu z jeho kľúčových vlastností. Medzinárodný tím vedcov vrátane slovenských fyzikov však teraz preskúmal jeho ionizačný potenciál.

Tento výskum by mohol viesť k pokrokom v rádioterapii, novým spôsobom liečby rakoviny i k lepšiemu prevereniu fyzikálnych teórií.

Nie je stabilný

Fakty
Astát

Chemický prvok s protónovým číslom 85.

Je extrémne vzácny, v prírode sa takmer nevyskytuje.

V ISOLDE ho vedci vyrobili.

„Astát je jeden z najzriedkavejších chemických prvkov v zemskej kôre,“ hovorí SME Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorý aj so Stanislavom Antalicom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK je spoluautorom výskumu v prestížnom magazíne Nature Communications. „Nemá stabilný izotop a v prírode sa vyskytuje len ako produkt rádioaktívnej premeny uránu a tória.“

Vedci zistili, že hodnota potenciálu - predstavuje energiu potrebnú na odobratie jedného elektrónu z atómu tak, aby sa z neho stal ión - je 9,31751 elektrónvoltu. Slovenský vedec pomáhal nastaviť pri experimente detekčný systém.

„Základné atómové vlastnosti astátu boli neznáme,“ zdôrazňuje fyzik. „Pritom je to jeden z najvážnejších kandidátov na cielenú terapiu zhubných nádorov.“

Špičková veda

Keďže sa astát v prírode prakticky nevyskytuje, museli ho fyzici pracujúci na zariadení ISOLDE Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) najskôr vytvoriť.

Zrýchlené zväzky protónov vystreľovali na uránový terčík. Zo spŕšky častíc pomocou laseru vybrali niektoré atómy a elektrickým poľom získali kladne nabité, ktoré následne cez špeciálne magnety vyslali do detektoru. Takto odmerali požadovanú vlastnosť.

„Ako vedec to považujem za dôležitý výsledok a ten je skvelý, bez ohľadu na to, kde je publikovaný,“ dodáva Venhart. „A tento má ďalekosiahly vplyv aj na iné odbory. Navyše, prináša veľké zviditeľnenie slovenskej vedy.“

Odborníci by mohli aj vďaka tomuto výskumu lepšie sledovať vlastnosti chemických zlúčenín, ale aj opísať také, ktoré ešte chemici nevytvorili.

doi:10.1038/ncomms2819

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Hrebeň Wdowiak.

Preprava stavebného materiálu na Mars by bola astronomický drahá.


ČTK 1 h
Skryť Zatvoriť reklamu