Washington 30. septembra (TASR) - Nedávno zverejnila odborná tlač informáciu, že človek a šimpanz majú spoločných odhadom 98,5 percenta genómu. Túto vysokú hodnotu však v najnovšom čísle časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences spochybnil Roy Britten z California Institute of Technology. Podľa neho predstavuje uvedený rozdiel viac ako päť percent.
Ako došli vedci k odhadu 98,5 percenta? Genóm človeka je už takmer úplne rozlúštený, genóm šimpanza ešte nie. Genetici si v tomto prípade pomohli takzvaným bodom topenia DNA: Keď sa vzorka DNA pomaly zahreje, pri určitej teplote (Tm) sa od seba oddelia obidve komplementárne vlákna. Tento proces sa dá ľahko pozorovať fotometrom. Teplota topenia závisí od bázových párov každej DNA. Tm je teda charakteristickou veličinou, ktorou sa dá zistiť podobnosť dvoch vzoriek DNA.
Roy Britten považuje uvedenú metódu za nepresnú. Hoci ešte nemáme k dispozícii kompletný genóm šimpanza, existujú génové databanky, obsahujúce umelé baktériové chromozómy (bacterial artifical chromosome, BAC). Britten siahol po piatich takýchto chromozómoch, takže mal k dispozícii 779.000 párov báz k priamemu porovnaniu so zodpovedajúcimi sekvenciami u človeka.
Porovnanie ukázalo, že veľká časť báz v sekvenciách bola zhodná; priemerne len v 1,4 percentách prípadov bola jedna báza vymenená za druhú. V tejto fáze sa potvrdila vysoká miera zhodnosti 96,6 percenta.
Rozdiely medzi DNA sa však neobmedzujú iba na jednotlivé bázy, ale v komplementárnych vláknach môžu byť vymenené alebo chýbať celé skupiny báz. Tieto inzercie (premiestnenie časti chromozómu) a delécie (strata časti chromozómu) - hovorovo indels - sú síce desaťkrát zriedkavejšie, ale po započítaní zvýšili rozdiel medzi ľudskou a šimpanzou DNA o ďalších 3,9 percenta. V konečnom dôsledku to činí 5,3 percenta.
Britten upozornil, že skúmané úseky DNA obsahovali málo génov, takže zovšeobecnenie na celý genóm nie je možné. Ani jeden výskum však nespochybnil to podstatné - príbuznosť človeka a šimpanza.
