Slovenskí vedci preskúmali tajomné hory

Izolované stolové hory v Južnej Amerike ukázali, že stále možno objavovať nové druhy.

Stolové hory sú izolované ostrovčeky exotického života.(Zdroj: CHARLES BREWER-­CARÍAS)

BRATISLAVA. Na začiatku bola výprava jaskyniarov. A tiež pravdepodobne nesprávna hypotéza, ktorá opisovala ich vznik.

Keď sa slovenskí vedci spolu s kolegami z celého sveta vydali do Venezuely, aby preskúmali miestne stolové hory, ich jaskyne aj život, zistili, že to mohlo byť úplne inak. A že niektoré útvary nemuseli vznikať milióny rokov, mohla stačiť iba tečúca voda a jaskyňa v nich mohla vzniknúť za noc.

Neznáme územie

Fakty
Stolové hory

Slovo tepui znamená v jazyku juhoamerických Indiánov domov bohov.

Ich vznik nie je pre vedcov úplne jasný.

Často ukrývajú endemické druhy rastlín a živočíchov.

„Výskum na stolových horách vo Venezuele je snom každého vedca,“ hovorí SME Roman Aubrecht z Prírodovedeckej fakulty UK a Geofyzikálneho ústavu SAV.

Spolu s kolegami zo Slovenska, ale aj Venzuely, Holandska, Nemecka či zo Španielska teraz výskum opísali v monografii Venezuelské stolové hory. Je to len druhá podobná kniha opisujúca takéto záhadné prostredie na svete.

„Spočiatku sme si tiež mysleli, že nás čaká štúdium obrovského množstva literatúry. Ukázalo sa, že tu žiadne kvantá nie sú.“

Vedci sa do Venezuely vydali počas niekoľkých výprav medzi rokmi 2002 až 2011. Skúmali zloženie miestnych stolových hôr a jaskyne v systémoch Roraima a Churí, ale aj živočíchy, ktoré takéto izolované ostrovčeky života pod i nad zemou obývajú.

„O vzniku stolových hôr sa veľa nevie,“ zdôrazňuje Aubrecht. „Dosiaľ panovala pomerne jednoduchá teória, veľmi pevné a odolné kremence rozrušili zlomy, zvetrali a odstránila ich erózia. Ostali len najodolnejšie. No my sme zistili, že nie všetko je tvrdý kremenec - zistili sme opak ako geovedci pred nami.“

Nové objavy

Medzinárodný tím si totiž všimol, že stolové hory tvoria aj mäkké pieskovce či dokonca nespevnené piesky. Jaskyne sa tak nemuseli tvoriť milióny či stovky miliónov rokov, dokonca ich vzniku nemuseli pomáhať ani ďalšie faktory, napríklad mikróby.

„Ich strmé steny pritom dokonale izolujú. Preto je každá stolová hora svetom sama osebe,“ uzatvára vedec. „To vždy vedie k opisu nových druhov.“

Vedecká výprava napríklad objavila dva nové druhy slimákov a množstvo druhov nového hmyzu a plazov, niektoré ešte len čakajú na uverejnenie.

Tomáš Derka: Život tam vyzerá bizarne

Rastliny na tých miestach pôsobia veľmi starobylo, hovorí Tomáš Derka z Latedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK.

Čím sú tieto stolové hory také zaujímavé?

Žijú tu druhy, ktoré nežijú nikde inde, len na danom území, v tomto prípade na jednej stolovej hore, prípadne na skupine blízkych stolových hôr (Roraima, Kukenán ap.).

Prečo?

Príčiny endemizmu sú viaceré. Ekologické podmienky (hlavne klimatické) sú na vrcholoch iné ako na priľahlej savane alebo džungli. V prípade, že ide o málo pohyblivé druhy, žijú ich populácie na vrcholoch izolované, pretože podmienky okolitej savany, resp. džungle vytvárajú neprekonateľnú baréru, neumožňujú im migrovať z hory na horu. Nejde teda primárne o to, že by nedokázali prekonať tie niekoľko stoviek metrov vysoké steny. Izolované populácie sú relatívne malé, preto sa v nich môžu fixovať genetické mutácie a tak vznikajú nové druhy.

Mutácie?

Vo vyšších polohách je silnejšie UV žiarenie, ktoré je mutagénne, takže aj tých mutácií by tam malo byť viac, teda evolúcia na stolových horách by mala byť zrýchlená. To je ale teoretický predpoklad, nikto to, pokiaľ viem, neoveril.

Sú to akési stratené ostrovy?

Na rozdiel od predstáv o akýchsi konzervách, ostrovoch v čase, stratenom svete, tzv. hypotéza strateného sveta, že sa na stolových horách zachovali prehistorické formy života ešte z druhohôr, sa ukazuje, že stolové hory sú dynamické evolučné laboratóriá a druhy na nich žijúce sú mladé.

Napríklad aké?

Sú to také suchozemské Galapágy. Pozor, rody a čeľade môžu byť starobylé, mladé sú druhy. Druhy sa vyvinuli asi v štvrtohorách a pre ich vznik boli rozhodujúce klimatické výkyvy. Počas ľadových dôb, kedy boli teploty a zrážky nižšie, vládli podobné podmienky ako dnes na vrcholoch stolových hôr na priľahlej savane. Tie rozdiely v klíme zodpovedali posunu v nadmorskej výške až 1100 m. Vtedy dochádzalo k migrácii horskej fauny a flóry do nižších polôh a premiešavaniu dovtedy izolovaných populácií z vrcholov stolových hôr.

Číže sa stalo čo?

Vznikali aj chladnomilné druhy, ktoré žili na vrcholoch počas týchto drsných období. Keď prišla medziľadová doma (teplejšia a vlhkejšia), chladnomilné druhy zo savany nachádzali úkryty (refúgia) na stolových horách. A tie ešte chladnomilnejšie druhy, ktoré cez ľadové doby žili na vrcholoch asi vyhynuli, lebo nemali pred teplom a konkurenciou kam ujsť.

A teraz?

Teraz sme v medziľadovom období, takže pozorujeme v priamom prenose speciáciu (vznik nových druhov) na vrcholoch hôr. Tieto sa tam vyvíjajú z izolovaných populácií, ktoré cez ľadové doby obývali priľahlé savany a lesy. Aj naše výsledky to naznačujú, pretože napr. u vodného hmyzu nachádzame na rôznych tepuis rôzne endemické, ale morfologicky dosť podobné (teda aj blízko príbuzné) druhy. Alebo sme našli aj morfologicky neodlíšiteľné populácie, ale genetické analýzy ukazujú, že ide o tzv. kryptické druhy. Teda geneticky sú dosť odlišné, ale merfologicky ešte nie.

Ako teda vyzerá život na takýchto miestach?

Bizarne. Rastliny pôsobia veľmi starobylo. Je to ale dôsledok skôr ekologických adaptácií na drsné prostredie.

Prečo?

Na vrcholoch sú veľké výkyvy teplôt medzi dňom a nocou, veľké výkyvy zrážok. Veľa tam prší, ale keď je sucho, tak drsné. Rastliny musia vedieť prežiť v močiari aj na suchu. Cez deň na ne praží slnko, v noci je teplota pod 10 stupňov. Je tam extrémny nedostatok živín, takže mnohé rastliny sú mäsožravé. Takto si prilepšujú stravu. Z rozložených tiel koristi získavajú potrebné látky, najmä dusík a fosfor. Pre schopnosť viazať dusík zo vzduchu sú tu nesmierne dôležité sinice. Tie porastajú všetky skaly, sú v jazerách, mlákach. Dávajú skalám také sivozelené zafarbenie. Z ich tiel sa dusík dostáva do chudobnej pôdy odkiaľ ho môžu čerpať rastliny.

Sú tam aj lesy?

Na nižších stolových horách rastú nízke lesy, je tam veľa močaristých lúk s porastami mäsožravých rastlín, potoky, jazerá. Na vyšších horách ako Roraima, Kukenán, vyšších partách Auyán tepui je prostredie viac skalnaté, vegetácia je viazaná na terénne depresie. Aj tam sú potoky, jazerá, močiare, ale chýbajú lesy, iba kde-tu na príhodnom mieste zopár nízkych, pokrútených stromov.

Mimochodom, aj stolové hory a jaskyne v nich nie sú asi také staré ako sa myslelo. Naznačuje to malý počet špecificky jaskynných živočíchov. Aspoň fauna jaskynných vodných tokov čo sme doteraz preskúmali sa nijako neodlišovala od fauny priľahlých vodných tokov na vrcholoch. Našli sme tam tie isté druhy. Pokiaľ by tie jaskynné systémy boli veľmi staré, tak by sa tam asi vyvinuli nejaké jaskynné endemity.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 741
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 189
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 336
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 172
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 586
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 489
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 800
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 719
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 897
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 014

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop