Boli štyridsiate roky. Christian de Duve (2. 10. 1917 - 4. 5. 2013) vzal odstredivku a pomocou tejto techniky sa rozhodol, že sa prizrie lepšie na jednotlivé zložky buniek.
O niekoľko desaťročí neskôr, v roku 1974 za to získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Za svoj podiel na položení úplných základov modernej bunečnej biológie
De Duve však nechcel robiť iba základný výskum. Jeho cieľom bolo preskúmať niektoré z ochorení a práve ich príčiny hľadal aj vo fungovaní buniek.
„Sme chorí, lebo naše bunky sú choré," hovorieval podľa denníka New York Times. Jeho objavy neskôr viedli k lepšiemu pochopeniu niekoľkých desiatok ochorení.
Posledné roky Belgičan, ktorý sa narodil pred koncom prvej svetovej vojny vo Veľkej Británii, trpel viacerými zdravotnými problémami, vrátane rakoviny.
S myšlienkou na eutanáziu, ktorá je v Belgicku legálna, sa tak pohrával už dlhšie, no rozhodol sa po tom, ako pred pár týždňami spadol a jeho stav sa začal výrazne zhoršovať. Pri vedomom a dobrovoľnom odchode zo sveta v kruhu rodiny významnému vedcovi pomohla dvojica doktorov.
