Nedávno bolo výročie havárie černobyľskej jadrovej elektrárne a tak sa pristavme pri verných obyvateľoch rádioaktívnej oblasti – pri rastlinách.
Rastlinám sa odtiaľ nechce až tak veľmi, že sa dokázali prispôsobiť životnému prostrediu s permanentne zvýšenou úrovňou radiácie. Ale ako to dokázali?
Odpoveďou na túto otázku sa zaoberáme už od roku 2007, kedy sme založili v Černobyli prvé pokusy.
V Černobyľskej oblasti máme dve experimentálne plochy. Jednu v rádioaktívnej oblasti asi 5 km od havarovaného reaktora a druhú v nerádioaktívnej oblasti, pre ktorú sme paradoxne našli miesto priamo v meste Černobyľ. Aj keď slávna jadrová elektráreň dostala pomenovanie po tomto meste, Černobyľ je vzdialený od havarovanej elektrárne 18 km.
Černobyľ bol zasiahnutý rádioaktívnym spádom v menšej miere, čo umožnilo postupom času efektívnu dekontamináciu celého mesta. Od roku 2007 pestujeme v experimentálnych plochách sóju a ľan. Sóju sme vybrali, lebo je to významná plodina z ekonomického hľadiska a ľan patrí to skupiny technických plodín.
V posledných rokoch sa dostáva do popredia ľan aj ako potravina, pretože ľanový olej má pre naše zdravie priaznivú skladbu mastných kyselín. Každoročne zbierame semená z oboch plôch a analyzujem ich proteóm.
Načo sme doteraz prišli? V prvom rade vidíme, že ľan je odolnejší ako sója. Napríklad, ľanové semená absorbujú menej rádioaktívnych látok. Toto sa odrazilo aj na tom ako semená vyzerajú. Sójové bôby zozbierané z rádioaktívnej Černobyľskej oblasti sú menšie ako pôvodné. Na ľanových semenách rozdiel nebadať.
Zaujímavý poznatok je napríklad aj ten, že rádioaktívne prostredie pri sóji znížilo obsah oleja v semenách ale pri ľane naopak zvýšilo. Ako môžeme vidieť, každá rastlina sa prispôsobuje rádioaktívnemu prostrediu inak.
Analýzou proteómu týchto semien môžeme presne zistiť, čo zapríčinilo tieto rozdiely. Výsledky sme už publikovali vo viacerých uznávaných medzinárodných vedeckých časopisoch a dokonca o našom výskume písali aj prestížne médiá.
V súčasnosti sme na stope, ako pomocou našich rastlín rastúcich v rádioaktívnej pôde Černobyľa vniesť viacej svetla do regulácie obsahu oleja v semenách, čo by mohlo viesť k plodinám z vyšším obsahom ekonomicky výhodných látok, medzi ktoré sa olej počíta. Pre detailné informácie uvádzam našu projektovú web stránku chernobylproteomics.sav.sk.
Autor: Martin Hajduch, biológ
