BRATISLAVA. Tá záhrada tvorí štvorec. Štvorec, čo stojí na klenbách z kvádrov, postavených na seba ako kocky. Podstavce má vyplnené hlinou, takže tam môžu rásť aj najväčšie stromy. A najvyššia plošina má stupňovité terasy a na nich špirálové skrutky, ktoré prečerpávajú vodu.
Takýmito slovami opisoval pred dvomi tisícročiami staroveký Strabón Visuté záhrady kráľovnej Semiramis, asi najzáhadnejší zo siedmich divov dávneho sveta.
Technický zázrak, ktorý už po stáročia fascinuje ľudí, ohromujúcu konštrukciu v suchom prostredí s akvaduktmi, ktoré privádzali vodu z niekoľkých kilometrov.
Nové zistenia však naznačujú, že nielenže tieto dávne podstavce vyplnené hlinou nevybudovali pre žiadnu Semiramis.
Pravdepodobne sa ani nenachádzali v Babylone, ale o skoro päťsto kilometrov severnejšie, na území najväčšieho dobového rivala, v asýrskom meste Ninive, neďaleko dnešného Mosulu v Iraku.
Dvadsať rokov skúmania
Fakty
Visuté záhrady
Stavba podľa povestí v Babylone patrila k siedmim starovekým divom sveta.
Dlho sa predpokladalo, že ako jediný z divov mohol byť iba legendou.
Mal ich vybudovať Nabukadnesar II. v šiestom storočí pred naším letopočtom.
Možno boli v Ninive.
Stephanie Dalleyová je odborníčkou na antické blízkovýchodné jazyky. Vedkyňa z Orientálneho ústavu Oxfordskej univerzity si už pred desaťročiami všimla, že na záhadnej legende o babylonských záhradách čosi nesedí. A nielen to, že vykopávky nepriniesli žiaden jasný dôkaz o pradávnom staviteľskom zázraku.
Potom však narazila na zvláštny nápis zo siedmeho storočia pred naším letopočtom.
Pred takmer storočím ten text niekto zmätočne preložil, no keď sa naň Dalleyová podrobnejšie pozrela, zistila, že pravdepodobne narazila na čosi zásadné. Čosi, čo zmení uvažovanie o jednom z divov sveta.
„Trvalo roky nájsť dôkazy, ktoré by jasne ukázali, že záhrady a systém akvaduktov a kanálov postavili v Ninive,“ hovorí vedkyňa podľa britského denníka The Independent. „Ale teraz môžeme jasne ukázať, že tieto visuté záhrady naozaj jestvovali.“
Prvý raz spomenula Dalleyová svoje zistenia pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy zbierala ďalšie dôkazy pre tvrdenie, že bájne babylonské visuté záhrady neboli nielen v Babylone, ale ich ani nevytvoril žiaden Nabukadnesar II.
Ich tvorcom bol však podobný krutovládca, asýrsky kráľ Sinacherib a vznikli síce v Babylone, no v tom Novom. Tak sa vtedy prezývalo Ninive.
Nový Babylon
„Že Visuté záhrady postavil v Babylone Nabukadnesar Veľký, je fakt, ktorý sme sa učili v škole,“ dodáva aj pre Guardian Dalleyová. „Je potvrdený encyklopédiami. Spochybniť takúto všeobecne prijímanú pravdu môže vyznievať ako arogancia. Lenže asýrológia je relatívne aktuálna disciplína a fakty, ktoré kedysi vyzerali jednoznačne, môžu byť dnes zbytočné.“
Britská historička zistila, že okrem dávnych nápisov mal na záhrady v Ninive poukazovať aj jeden z basreliéfov, ktoré v 19. storočí objavila britská výprava práve v tomto starovekom meste. Aj keď sa sám nezachoval, dochovala sa jeho dobová kresba.
Dalleyová si tiež podľa plánovanej knihy Záhada Visutých záhrad v Babylone všimla, že po tom, ako Sinacherib spustošil v roku 689 pred naším letopočtom Babylon, jednotlivé brány Ninive pomenovali podľa tých v pôvodnom Babylone – čo mohlo zmiasť neskorších návštevníkov. Napríklad tých, ktorí spolu s vojskami Alexandra Veľkého táborili neďaleko mesta.
Kopať inde
Britská vedkyňa však pripomína aj užasnú technickú vyspelosť mesta. Na tú dobu prelomový zavlažovací systém pravdepodobne privádzal vodu z asi osemdesiat kilometrov vzdialených riek.
A aby dostalo vlahu aj na vyššie položené miesta, Ninive využívalo dokonca akúsi bronzovú skrutku - viac než štyristo rokov pred slávnym syrakúzskym Archimedom.
Visuté záhrady boli dodnes asi najtajomnejším a najmenej preskúmaným pôvodným divom sveta.
Dôvodom je, že dodnes nejestvujú presvedčivé archeologické dôkazy o ich prítomnosti v Babylone. Ak má Stephanie Dalleyová pravdu, ani nemôžu.
