SME

Výskum Slovenky si všimol magazín Nature

Nature Reviews Microbiology spomenul výskum Ivany Nemčovičovej. Vedkyňa z SAV pôsobí v Kalifornii.

(Zdroj: CDC/Dr. Edwin P. Ewing/WIKIMEDIA)

BRATISLAVA. „Prirodzení zabijaci buniek sú kľúčoví pre vrodenú imunitu, spolu s ich schopnosťou nájsť a zničiť bunky nakazené vírusmi,“ píše slovenská vedkyňa Ivana Nemčovičová ako prvá autorka v odbornej štúdii v magazíne PLoS Pathogens.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Práve túto štúdiu si teraz všimol prestížny magazín Nature Reviews Microbiology (impact factor 21,182 - pozn. red.). Spomenul ju medzi tým najlepším, čo sa v súčasnosti vo výskume deje.

Hľadanie vakcíny

Slovenka v súčasnosti pôsobí v Spojených štátoch. Akademička z Chemického ústavu SAV sa tam vybrala na zahraničnú stáž a spolu s kolegami našla istú molekulu, ktorá pomáha vírusom herpesu prežiť v ľudskom tele. Vedci ukázali, ako sa vírus bráni pred prirodzenou imunitnou reakciou tela.

SkryťVypnúť reklamu

Fakty

UL141

Je glykoproteín, ktorý pomáha vírusu uniknúť pred imunitným systémom.

Pochopenie tohto mechanizmu môže viesť k vývoju vakcín na herpesvírusy.

Tieto zistenia biochemici opísali vo dvoch štúdiách. Okrem tej v žurnále PLoS Pathogens aj v magazíne Cell Host & Microbe, ktorej je Slovenka spoluautorkou.

„Od začiatku to bola pre mňa výzva začať študovať takéto vírusy,“ hovorí Nemčovičová pre SME. „Teda, konkrétne proteíny, ktoré vírusy produkujú, aby oklamali náš imunitný systém.“

Cytomegalovírusy z rodiny herpesvírusov nie sú príliš známe. Väčšina z nás ich však v sebe nosí, no zvyčajne nespôsobujú väčšie problémy. Komplikácie niekedy nastávajú pri vývoji plodu a narodiť sa môžu deti s trvalými problémami. Stratia sluch, prípadne im vírus môže poškodiť mozog.

SkryťVypnúť reklamu

Riešením by bola vakcína, no odborníci ju dosiaľ nedokázali vytvoriť. Kľúčom by mohol byť práve aktuálny výskum. A istá látka, proteín UL141, ktorý bráni zabitiu nakazených buniek.

„Odhalenie tejto molekuly a jej úlohy pri obrane vírusu, ale aj celého mechanizmu usmerní ďalší vývoj vakcíny,“ dodáva vedkyňa. „Jednoducho povedané, objavili sme nový trik, akým sa tento vírus skrýva v ľudskom tele. Teraz je to jedna nula pre nás.“

Dobrá cesta

Novoobjavená molekula totiž v skutočnosti funguje ako akýsi štít, za ktorý sa nákaza ukrýva. V skutočnosti sú to však štíty dva, ktorými vírus blokuje snahu nášho tela. A tým sa chráni v nakazených bunkách.

Len nedávno vedci zistili, že gény, ktoré vírus chránia pred imunitnou reakciou, sa vyskytovali len v takých vírusoch, ktoré získali od pacientov. Tie, ktoré pestovali v laboratórnych podmienkach, ich nemali. Akoby vírusy vedeli, kedy potrebujú a kedy nepotrebujú telo oklamať.

SkryťVypnúť reklamu

„Ten UL141 je jednoducho dôležitý hráč a ako sme zistili, má nielen jedinečnú trojrozmernú štruktúru, ale aj vlastnosti, ktoré dosiaľ neboli opísané,“ zdôrazňuje Nemčovičová. „Preto sme asi na dobrej ceste.“

doi:10.1371/journal.ppat.1003224

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


4
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu