ATÉNY, BRATISLAVA. Je to obdobie trójskej vojny, čas legiend o Odyseovi. Mykénska civilizácia vládla Grécku zhruba v rokoch 1600 až 1100 pred naším letopočtom, no zrazu náhle zanikla.
O jej konci, po ktorom nasledovali „temné roky“ s úbytkom populácie, sa vedú špekulácie. Mohli ho zapríčiniť vnútorné rozpory, ale aj nájazdy nepriateľských kmeňov. Nemeckí seizmológovia na čele s profesorom KlausomG. Hinzenom z Univerzity v Kolíne teraz skúmajú ďalšieho možného páchateľa konca tejto civilizácie – zemetrasenie.
Mohli postaviť len kyklopi
Mesto Tiryns, ktoré skúmajú, patrilo medzi najvýznamnejšie centrá tejto civilizácie. Hradby mesta boli také pevné, že sa hovorilo, že na ich stavbu použili jednookých kyklopov. Iba nadľudské bytosti totiž mohli podľa legiend preniesť také ťažké stavebné kamene.
Vápencové bloky mali približne tri metre na dĺžku a meter na šírku a každý vážil trinásť ton. Hradby mali hrúbku okolo šesť metrov, v miestach s tunelmi však aj sedemnásť metrov, vysoké bývali desať metrov.
V súčasnosti sú zrúcaniny Tirynsu na Peloponézskom polostrove zaradené do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a na niektorých miestach ruín majú hradby stále výšku sedem metrov.
Pohli kameňmi
Fakty
Mykénska civilizácia
Trvala asi od rokov 1600 do 1100 p. n. l.
Centrum bolo v meste Mykény, ovládla veľkú časť Grécka aj ostrovov.
Pochádza z nej aj zlatá Agamemnónova pohrebná maska.
Seizmológ Hinzen a jeho tím chcú preskúmať ruiny laserom a vytvoriť 3D model mesta. Ako píše LiveScience, chcú zistiť, či pád múrov mohlo spôsobiť výhradne len zemetrasenie. Niečo podobné skúmali už v Nemecku, Turecku a Ríme, chystajú sa aj na iné mykénske mesto – Midea.
Tiryns skúmal už v 19. storočí legendárny nemecký archeológ Heinrich Schliemann, neskôr ďalšie výpravy. S mnohými kameňmi sa hýbalo, čím skomplikovali prácu seizmológom. „Pre presuny je táto práca skutočne náročná. Chceme sa pozorne pozrieť na originálne podmienky,“ povedal pre portál Hinzen. Súčasný stav budú porovnávať s pôvodnými fotografiami ruín.
Ako dodáva Hinzen, v starých rukopisoch či v ústej podobe nie sú zachované informácie o veľkom zemetrasení, ktoré by mohlo zničiť mesto.
Tiryns, podobne ako grécke mestá v tomto období, sa však nachádzalo na vápencovom vŕšku. A práve na ňom by sa podľa LiveScience mohli koncentrovať otrasy aj zo vzdialenejších zemetrasení.
Zraniteľné miesta
„Mohlo to spôsobiť veľa škody. Sú na veľmi zraniteľných miestach. Žiadny dôkaz zemetrasenia v tejto oblasti nemáme, no silná aktivita bola v neďalekej zóne, kde sa stretávajú litosférické dosky,“ dodal pre portál Hinzen.
