Vedecká fotografia patrí k umeniu vedy. A nie je to umenie zobraziť objekt vo svojej vernosti, ale zobraziť ho tak, aby reálne vyzeral. Čím lepšia je optika, tým je to ťažšie, tým viac detailov treba „oklamať“, ale potom fotografia vyzerá vernejšie.
Ťažko sa odhaľuje, najťažšie u kolegov, ktorých máme radi tak, že ich klamstvo nechceme vidieť (medzi takých patríme najmä my sami). Najťažšie odhaliteľná lož sama seba volá „zabudol som“. Radi zabudneme to, čo nevyhovuje.
Čím väčší vedec, tým silnejšia sila ho púta k pravde, čo však neznamená, že k nej musí byť bližšie. Zem nesplynie so Slnkom, čo však neznamená, že príťažlivosť nesmeruje priamo k nemu.
Tak je vedec pripútaný k pravde. Je ako komik - nachádza dvojzmyselný a nejednoznačný výsledok a navrhuje alternatívy v čo najsamozrejmejších a najjednoduchších veciach. Ale dvojzmysel nekompromisne odstráni.
Pokiaľ nie je proti všetkým, bude mu polovica pravdy vyhovovať, ale druhá nie. A aj pomer poznatkov, ktoré nám vyhovujú, k tým, ktoré nám nevyhovujú, je približne polovica na polovicu. Ale vo výstupoch je tento pomer úplne iný. Tu sa ukáže, či ovládame umenie neklamať, alebo len umenie klamať.
Autor: Peter Vršanský, paleontológ
