ŽENEVA, BRATISLAVA. Je to jedna z najväčších záhad nášho vesmíru. Ak sa naša fyzika nemýli, tak kedysi dávno, keď bol vesmír ešte veľmi mladý, nachádzalo sa v ňom rovnaké množstvo hmoty aj antihmoty. Teda drobných častíc, ktoré majú navzájom opačný náboj, no inak sú v podstate rovnaké.
Lenže potom sa čosi stalo. A ak sa dnes okolo seba obzrieme, všade je najmä samá hmota. Počnúc hviezdami a stoličkami či zvieratami končiac. Vedci preto už desaťročia skúmajú, ako je to vôbec možné.
Nové výsledky z jedného z detektorov Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC) neďaleko Ženevy teraz vôbec prvý raz ukázali, že takáto asymetria medzi hmotou a antihmotou platí aj v prípade ďalšieho drobného kúska kozmu. Vedci ju objavili aj pri takzvaných Bs mezónoch.
Prečo je všetko a nie je nič?
Tá otázka je vlastne dokonale jednoduchá. Ako je vôbec možné, že veci v našom živote sú poskladané z hmoty, a nie práve z antihmoty?
Aby však na ňu vedci dokázali odpovedať, v ohromných urýchľovačoch musia skúmať rozpady malých kúskov zo sveta časticovej fyziky. Teraz len štvrtý z nich podľa štúdie v odbornom magazíne Physical Review Letters ukázal, že v konečnom dôsledku má radšej rozpad na hmotu než na antihmotu. Aj keď teoreticky by sa to nemuselo stávať.
Prevládajúca teória totiž tvrdí, že vesmír mal v sebe kedysi rovnaké množstvo hmoty a antihmoty. Pri ich zrážke však nastáva anihilácia, častice sa navzájom zničia v energetickom záblesku svetla.
V kozme však zjavne prevláda nejaká asymetria, keďže okolo seba nachádzame hmotné predmety.
V jednom zo siedmich detektorov Veľkého hadrónového urýchľovača fyzici skúmajú drobné anomálie vo vesmíre. FOTO – CERN/LHCb
Jeden zo štyroch
Preto fyzici po zrážkach protónov, medzi ktorými nedávno našli napríklad Higgsov bozón, sledovali aj Bs mezóny.
Takto totiž nielen napodobňovali podmienky v ranom vesmíre, ale zároveň zisťovali, na aké častice a ako často sa budú ich mezóny rozpadávať.
„A to je to, čo sme videli,“ hovorí podľa BBC Chris Parker Parkes, hovorca experimentu LHCb. Práve tam, na jednom zo siedmich detektorov LHC vedci stopujú hmotu a antihmotu. „Ten rozdiel je v jednom zo štyroch rozpadov.“
Problémom je, že aj táto anomália sa dá pohodlne vysvetliť prevládajúcim štandardným modelom. Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) však zdôrazňuje, že vedci musia preskúmať ešte niektoré zaujímavé nezrovnalosti.
„Jednoducho vieme, že celkové dôsledky podľa tohto modelu sú príliš malé na to, aby vysvetlili vesmír s takou dominanciou hmoty,“ dodáva podľa tlačového vyhlásenia CERN-u Pierluigi Campana, ďalší hovorca detektora, ktorý sledoval rozpady častíc.
„No práve sledovaním takýchto narušení hľadáme chýbajúci kúsok skladačky. A to je citlivá skúška na odhalenie prítomnosti fyziky za štandardným modelom.“
